Tento problém nie je len psychologický. Má vážne dôsledky pre individuálne zdravie aj verejné zdravotníctvo.
Hoci ihla použitá pri odbere krvi má priemer len 0,64 až 0,84 milimetra, pre mnohých vyzerá skôr ako hrozivý nástroj. Strach z ihiel, odborne nazývaný trypanofóbia, je častejší, než by sa mohlo zdať.
Nejde len o jednoduchý „nepríjemný pocit“. Ide o široké spektrum obáv, ktoré v extrémnych prípadoch prerastajú do panického strachu a vedú k úplnému odmietaniu zdravotníckych zákrokov.
Podľa metaanalýzy z roku 2018, ktorá zahrnula vyše stovku menších štúdií, trpí strachom z ihiel väčšina detí, 20 až 50 % dospievajúcich a 20 až 30 % mladých dospelých. Úroveň strachu má tendenciu s vekom klesať, no aj tak zostáva problémom, najmä u žien, ktoré ho podľa výskumov zažívajú častejšie ako muži.
Podľa tej istej štúdie až 16 % dospelých pacientov odmieta očkovanie proti chrípke práve zo strachu z ihiel. Zarážajúce je, že tento problém sa týka aj zamestnancov zdravotníctva, ktorí by mali byť nielen chránení, ale aj príkladom pre ostatných. Najčastejšie sa strach objavuje pri darovaní krvi alebo pri odberoch.
Dôvody týchto obáv sú rôznorodé: Celková úzkosť (uvádzaná u viac ako 96 % respondentov), strach z bolesti (95,5 %), riziko mdloby (94,2 %) či predchádzajúce traumatické skúsenosti s ihlami (94 %).
Vyhýbanie sa odberom krvi môže mať vážne dôsledky. Mnohé choroby možno diagnostikovať včas práve na základe laboratórnych výsledkov. Neskorá diagnóza môže liečbu skomplikovať, predražiť a znížiť jej úspešnosť. Okrem toho strach z ihiel oberá zdravotnícky systém o cenných darcov krvi a plazmy, ktorí by inak radi pomohli.
Zaujímavý pohľad priniesol výskum z Cambridgeskej univerzity, ktorý sa uskutočnil počas pandémie covidu. Podľa neho sa až 26 % britskej populácie bojí injekcií natoľko, že 12 % odmietačov očkovania tak robí práve z tohto dôvodu. Niežeby nedôverovali vakcínam, ale zo strachu z ihly samotnej.
Prekonať fóbiu nie je jednoduché, no existujú účinné stratégie. Prvým krokom je priznanie si problému a príprava na situáciu vopred. Odborníci odporúčajú vyhýbať sa alkoholu či fajčeniu pred zákrokom a namiesto toho sa večer predtým zamerať na relaxáciu. Aj keď sa ráno pred odberom neodporúča jesť, správna hydratácia, najmä čistou vodou, je dôležitá.
Je vhodné požiadať zdravotnícky personál o podporu a otvorene informovať o svojich obavách. Počas samotného odberu môže pomôcť rozptýlenie, napríklad počúvanie hudby, sledovanie videa, počítanie predmetov v miestnosti alebo zameranie sa na dýchanie. Pomalé, rytmické dýchanie (napr. nádych aj výdych na štyri sekundy) dokáže výrazne znížiť stres.
V prípadoch, kde hrozí mdloba, odborníci odporúčajú techniku aplikovaného napätia. Spočíva v tom, že človek na desať až 15 sekúnd napne veľké svaly (napr. v nohách alebo zadku), potom ich uvoľní na dvojnásobný čas. Tento cyklus sa opakuje päťkrát alebo až do konca procedúry.
Pacientov pred nákazou chráni špeciálna ihla. Viac sa dozviete v nasledujúcej reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
