Čínske stíhačky v službách Pakistanu počas leteckej bitky s Indiou prekvapili svojimi schopnosťami. Čína sa doťahuje na Západ v oblasti vojenského letectva, no aj napriek technologickému pokroku armáde ázijského giganta stále chýbajú bojové skúsenosti.
Minulotýždňový stret medzi indickým a pakistanským letectvom je označovaný za jednu z najväčších leteckých bitiek v nedávnej histórii. Vzdušná konfrontácia trvala vyše hodinu a zapojilo sa do nej približne 125 lietadiel.
Aj keď išlo o bitku medzi ázijskými jadrovými veľmocami, môžeme hovoriť aj o strete medzi východom a západom.
Zatiaľ čo v pakistanských službách mali ostrú bojovú premiéru čínske stíhačky Chengdu J-10C, na indickej strane sa do prestrelky zapojili francúzske stroje Dassault Rafale.
Výsledok je pre Západ veľmi nepríjemný: podľa pakistanského ministra obrany Chavadžu Asifa čínske lietadlá zostrelili alebo „elektronicky“ zničili päť strojov Rafale. A zrejme ich mohlo byť viac.
„Boli vydané pokyny zamerať sa len na indické lietadlá, ktoré uvoľnili užitočné zaťaženie,“ povedal v pakistanskom parlamente minister zahraničných vecí Išaq Dar. „Preto bolo zostrelených len päť lietadiel. Keby bola smernica iná, bolo by zasiahnutých takmer 10 až 12 stíhačiek,“ dodal.
Podľa portálu Bulgarian Military nie je strata Rafale dobrou vizitkou pre indické letectvo, ale ani pre francúzskych výrobcov.
Incident, ktorý India nepotvrdila, vyvolal intenzívnu diskusiu o možnostiach rýchlo sa rozvíjajúcich čínskych vojenských technológií a ich potenciáli narušiť západné systémy.
„Výsledkom tejto bitky je prekvapenie na Západe z toho, že čínske letecké technológie, a to nielen tie samotné stíhačky, ale najmä nimi použité protilietadlové riadené strely, majú rovnaké alebo veľmi podobné výkony ako západné technológie. Vypovedá o tom aj to, čo sa dialo na druhý deň. Zatiaľ čo hodnota akcií čínskeho výrobcu stíhačiek Chengdu Aircraft Industry Group vzrástla až o 40 percent, akcie francúzskej firmy Dassault zaznamenali prudký pokles,“ hovorí český vojenský analytik Jiří Vojáček.
Práve stroje nasadené Pakistanom sú totiž hlavným produktom čínskeho výrobcu a zároveň ide o lietadlo, ktoré tvorí chrbtovú kosť čínskeho letectva.
Okrem technológií však podľa analytika zohrali úlohu aj schopnosti pakistanského letectva, za ktorými indické vzdušné sily zaostávajú.
„Už v roku 2019, keď sa medzi týmito krajinami odohrala podobná letecká bitka - aj keď v menšom meradle - bolo jasne vidieť, že Pakistanci majú navrch, čo sa týka radarového pokrytia toho územia, zároveň sú schopní efektívne rušiť komunikáciu indických lietadiel. Okrem toho sa ukázalo, že vedeli lepšie pracovať s informáciami, ktoré si medzi sebou pakistanské lietadlá efektívne vymieňali,“ doplnil analytik.
Stíhačka J-10 sa podľa portálu Defence Blog rýchlo stáva konkurentom amerických stíhačiek F-16.
Na rozdiel od amerického stroja z čias studenej vojny, ktorý desaťročia symbolizoval americký geopolitický vplyv v desiatkach vzdušných síl od Iraku po Taiwan, Čína presadzuje J-10 ako súčasť širšej stratégie, ktorá uprednostňuje integráciu celého systému pred modernizáciou zameranou na jednotlivé platformy.
Podľa čínskych obranných analytikov J-10 predstavuje alternatívnu vojenskú filozofiu, ktorá kladie dôraz na autonómiu od západných logistických reťazcov a veliteľských štruktúr.
Na rozdiel od predaja konvenčných zbraní, pri ktorom je hlavným produktom lietadlo a podporné systémy sú doplnkové, J-10 sa dodáva ako kompletný balík - vrátane integrovaných systémov velenia a riadenia, raketových kompletov a komponentov elektronického boja.
Tento model umožňuje rýchlejšiu operačnú pripravenosť a znižuje závislosť od spravodajských a údržbových ekosystémov pod vedením USA.
Čína sa začína nebezpečne doťahovať na Spojené štáty už aj v oblasti technológií vojenského letectva. Zatiaľ čo Washington v súčasnosti prehodnocuje viaceré armádne projekty a celkové smerovanie svojich vzdušných síl, Peking ťaží z kontinuity svojho politického vedenia.
Stíhačky piatej generácie americkej armády - dvojmotorové F-22 a jednomotorové F-35 - sú v súčasnosti všeobecne považované za najlepšie na svete. Hoci Čína má tiež dva modely piatej generácie, J-20 a J-35, ani jedno z týchto lietadiel však nemá preukázané bojové schopnosti a účinnosť ako dve americké stíhačky.
Čína by však mohla výraznejšie prehovoriť do pretekov o stíhačku najpokročilejšej - 6. generácie. Obrázky lietadla J-36 sa prvýkrát objavili na čínskych sociálnych sieťach koncom minulého roka a rýchlo si získali pozornosť nadšencov lietadiel a vojenských analytikov.
Predpokladá sa, že ide o lietadlo šiestej generácie, ktoré využíva najnovšiu technológiu stealth, avioniku aj konštrukciu pohonnej jednotky či trupu.
Podľa CNN by sa vďaka tomuto stroju mohla Čína vyrovnať, prípadne dokonca predbehnúť USA v pretekoch o stíhačku šiestej generácie.
„Čína bude teoreticky schopná zaradiť do služby stíhačky 6. generácie skôr než Američania, otázkou je, v akom budú stave. O americkej stíhačke 6. generácie F-47 toho zatiaľ vieme veľmi málo. Vieme síce, že už bola testovaná vo vzduchu, no zatiaľ čo čínske stroje sme už za letu videli, ten americký nie. Predpokladá sa, že čínske lietadlo je vo fáze pokročilého prototypu,“ priblížil Vojáček.
Americké letectvo je zamerané na kvalitu, Čína stavila najmä na kvantitu. Už o dva roky je pripravená získať výraznú početnú prevahu nad Spojenými štátmi v západnej časti Tichého oceánu, konkrétne západne od 180° poludníka, píše portál Bulgarian Military.
Táto očakávaná prevaha sa prejaví 12-násobným zvýšením počtu moderných stíhačiek vrátane 5-násobného navýšenia počtu lietadiel piatej generácie.
Okrem toho čínsky arzenál 225 bombardérov upevní pozíciu čínskeho letectva ako regionálneho lídra v tejto kategórii, čo vyvoláva strategické obavy vo vojenských kruhoch USA.
„Čína chrlí lode aj lietadlá tempom, ktoré je na Západe absolútne nevídané. Čínska lodná flotila už onedlho dosiahne veľkosti tej americkej a rovnako to bude aj v prípade lietadiel,“ podotýka Vojáček.
Napriek početnému nárastu Číny si USA udržiavajú značný náskok v oblasti technológií stíhačiek piatej generácie, do ktorej v priebehu rokov výrazne investovali.
Výhoda Číny západne od 180° poludníka vyplýva najmä z obmedzeného počtu leteckých základní USA v tejto oblasti, čo obmedzuje nasadenie plnej leteckej sily.
Toto geografické obmedzenie prinútilo USA výrazne investovať do modernizácie svojich leteckých základní v Tichomorí.
V reakcii na to Spojené štáty zintenzívnili svoje úsilie o posilnenie vlastných leteckých spôsobilostí. To zahŕňa vývoj nových stratégií vzdušného boja, začlenenie umelej inteligencie a integráciu autonómnych systémov do operačného rámca.
Kľúčovými prvkami tohto prístupu je modernizácia existujúcich lietadiel a rozšírenie nasadenia stíhačiek piatej generácie.
Okrem toho USA posilňujú svoje spojenectvá a partnerstvá v regióne a posilňujú vojenskú spoluprácu s krajinami ako Japonsko, Južná Kórea a Austrália.
Táto sieť spojenectiev je rozhodujúca pre koordinovanú reakciu na regionálne hrozby a pre udržanie strategickej výhody.
Čína sa od svojho vzniku až do roku 2010 spoliehala výhradne na sovietsku a neskôr ruskú leteckú techniku, všetky vojenské lietadlá dovážala z Ruska. Počas uplynulých 15 rokov však dosiahla obrovský pokrok vo výrobe vlastnej leteckej techniky, a to nielen samotných lietadiel, ale aj spomínaných rakiet.
„Čína sa dotiahla na Západ, čoho dôkazom je aj to, že po USA sa stala iba druhou krajinou sveta, ktorá dokázala vyvinúť a vyrábať dve lietadlá 5. generácie,“ podotkol Vojáček.
Ešte stále sa však nájdu oblasti vývoja, v ktorých Čína za USA zaostáva. Možno to bude znieť trošku prekvapivo, no Achillovou pätou čínskych lietadiel sú motory.
„Čínske motory stále nie sú na takej úrovni ako tie americké. Čo do rýchlosti, stúpavosti, doletu aj dosahu. Aby ste mali špičkové motory, okrem skúsených inžinierov a technikov potrebujete aj veľmi kvalitnú surovinovú základňu, a toho zatiaľ Čína nie je schopná,“ vysvetlil analytik.
Najlepším príkladom sú podľa Vojáčka čínske kópie ruských lietadiel Su-27, ktoré majú v porovnaní s originálom nižšiu rýchlosť aj výškový dostup.
„Ale aj v tomto sa už Čína zlepšuje. Podobne ako vo výrobe kvalitných rádiolokátorov, ktoré boli tiež dlhodobou slabinou čínskych lietadiel,“ dodal analytik.
Technológie sú jedna vec, no veľmi dôležité sú aj reálne bojové skúsenosti a na tomto poli má Čína veľké rezervy. Preto sa podľa analytika tak skoro čínskej nadvlády vo vzduchu nedočkáme.
„Najväčší rozdiel medzi čínskym a americkým letectvom je v organizačných schopnostiach. USA nadobudli od začiatku druhej svetovej vojny obrovské skúsenosti s prevádzkou lietadlových lodí. To je niečo, čo ani Sovietsky zväz a neskôr Rusko nebolo schopné dať dokopy. Ruské lietadlové lode boli vždy viac-menej iba také improvizované. Nikdy sa nepriblížili k americkým kapacitám, keď na jednej lodi máte až 90 lietadiel. Čína sa to teraz snaží od nich odkopírovať, no aby to fungovalo, nestačia vám iba technológie, ale potrebujete aj know-how a ľudí, ktorí s tým majú skúsenosti,“ priblížil analytik.
Vrstvenie protivzdušnej obrany, obrana na veľké vzdialenosti, ochrana zväzu lietadlových lodí. To všetko sú podľa Vojáčka oblasti, v ktorých Čína zaostáva, a preto jej ani početná prevaha nezaručuje úspech pri prípadnej konfrontácii s USA.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
