Rakovina už dávno nie je ochorením len starších ľudí. Prečo je to tak?
Tejto otázke sa na portáli CNN Prima News venuje prednosta onkologickej kliniky v pražskej nemocnici Michal Vočka.
Uvádza, že medzi mladými ženami sa najčastejšie vyskytuje rakovina prsníka. Čoraz častejšie však lekári diagnostikujú aj nádory pľúc a tráviaceho traktu, ktoré postihujú aj mužov.
Vočka odmieta predstavu, že nárast prípadov je spôsobený len lepšou diagnostikou. „Onkologické ochorenia sa u nás dôsledne sledujú už vyše 50 rokov,“ upozorňuje.
Príčiny rastúceho výskytu rakoviny u mladých sú podľa odborníkov komplexné.
Jedným z faktorov sú zhoršujúce sa stravovacie návyky. Mnohí mladí siahajú po vysoko priemyselne spracovaných potravinách – od sladkostí a sladených nápojov až po populárne energetické tyčinky. Takéto potraviny dlhodobo zaťažujú organizmus a môžu zvyšovať riziko vzniku rakoviny, upozorňuje výživový poradca Petr Havlíček.
V súvislosti s tým odborníci čoraz viac hovoria aj o mikrobiome – teda o úlohe baktérií v zažívacom trakte – a o oslabenej imunite. Tá môže byť dôsledkom súčasného životného štýlu, častého užívania antibiotík či nižšieho kontaktu s prirodzeným prostredím.
Zaujímavé poznatky prináša aj výskum amerického Memorial Sloan Kettering Cancer Center. Ten naznačuje, že mladší pacienti s rakovinou, najmä rakovinou hrubého čreva, majú menej rozmanitý črevný mikrobióm ako starší ľudia. Nižšia diverzita mikrobiómu môže signalizovať oslabenie obranyschopnosti organizmu a súvisieť so zmenami v životnom prostredí či výžive už od detstva – napríklad v dôsledku častejšieho cisárskeho rezu, kratšieho dojčenia alebo iného zloženia stravy.
Niektorí lekári vidia jednu z možných príčin aj v tom, že deti sa dnes rodia starším rodičom. Výskumy naznačujú, že vyšší vek rodičov môže zvyšovať riziko genetických mutácií.
Ďalšou hypotézou, ktorú skúmajú vedci v USA, je dlhodobé vystavenie environmentálnym vplyvom, ktorým sú mladšie generácie vystavené už od narodenia. Ide napríklad o chemikálie, ktoré sa začali bežne používať v domácnostiach, plastoch či kozmetike v 60. a 70. rokoch minulého storočia. Výskumníci sa domnievajú, že tieto látky môžu pôsobiť dlhodobo a prispievať k rozvoju nádorových ochorení.
Podľa Vočku významnú rolu zohráva aj celkový životný štýl. Mladí ľudia často čelia dlhodobému stresu, málo sa hýbu a trávia veľa času pred obrazovkami. „Ak si potom kúpite hotový guláš, ktorý vydrží na pultoch tri mesiace, je jasné, že sa v ňom nachádza niečo, čo tam nemá byť,“ uvádza obrazne.
Pozrite si reportáž o materstve po rakovine prsníka:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
