Expert Gady varuje, že Rusko môže prímerím získať čas a stať sa oveľa silnejším protivníkom pre NATO.
Nemecký analytik Franz-Stefan Gady patrí k hŕstke medzinárodných expertov, ktorí organizujú výjazdy na ukrajinský front. Na základe svojich pozorovaní vytvárajú objektívne analýzy, očistené od propagandy oboch strán.
Gady svoje skúsenosti spracoval aj v knihe Návrat vojny. V rozhovore pre nemecký denník Die Welt uviedol, že prímerie na Ukrajine by mohlo zásadne ovplyvniť bezpečnostnú situáciu v Európe.
„Moskva by opäť získala schopnosť vykonávať útoky vo väčšom rozsahu. Rusi by mali čas lepšie vycvičiť svojich vojakov. Potom by Rusko bolo úplne inou silou, ako je dnes na Ukrajine,“ povedal pre Die Welt.
Analytik pripúšťa, že toto leto môže byť posledným obdobím mieru v Európe. Moskva by podľa neho mohla otestovať vôľu Európy a NATO spoločne brániť členské štáty.
Pripomína, že rozhodujúcim faktorom nie je len počet vojakov a techniky, ale predovšetkým vôľa bojovať a viesť vojnu dlhodobo. A v tomto ohľade má Rusko výhodu – je schopné obetovať množstvo životov vlastných mužov aj blahobyt obyvateľstva v prospech vojnového úsilia.
Zároveň Rusko aktívne využíva rozpory v západných spoločnostiach a odpor voči vojne.
„Snaží sa zlomiť vôľu Západu, aby mohla pokračovať vo vojne s menšími vojenskými zdrojmi, než by inak potrebovala,“ uviedol Gady.
Varuje tiež, aby sme Rusko nepodceňovali na základe jeho doterajších výkonov na Ukrajine. V prípade konfliktu v Pobaltí by mohlo predviesť úplne iný prístup.
„Podmienky by boli zásadne odlišné – od geografie až po spôsob, akým by sa Rusi pripravovali na vojnu s NATO,“ uvádza analytik.
Z ukrajinského bojiska podľa neho vyplýva, že jednotlivé taktiky či zbrane fungujú len niekoľko týždňov, nanajvýš mesiacov, pričom situácia sa neustále mení. Otázkou zostáva, či by na takýto rýchly vývoj vedeli pružne reagovať európske armády, ktoré sú známe zdĺhavými procesmi a byrokraciou.
Gady priznáva, že práve to je aspekt, ktorý ho najviac desí.
„Od vypuknutia vojny som si v teréne všimol, že v ozbrojených silách západných krajín stále neexistuje systém, ktorý by systematicky analyzoval a medzi spojencami zdieľal ponaučenia z tohto konfliktu,“ vysvetlil.
To isté podľa neho platí aj pre západný zbrojársky priemysel.
Pripomína, že veľkou slabinou je aj absencia západných vojenských pozorovateľov priamo na Ukrajine, ktorí by konflikt podrobne analyzovali.
„Je to problém, pretože v takom prípade sa často musíme spoliehať len na neoficiálne dôkazy. A to sa odráža aj v niektorých analýzach vývoja bojov,“ dodal.
Zahraniční študenti tento rok na Harvard nenastupia, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
