Používanie ChatGPT môže oslabovať mozgovú aktivitu, pamäť aj schopnosť samostatne myslieť, tvrdí nová štúdia z MIT. Vedci varujú najmä pred vplyvom na deti a dlhodobé dôsledky pre vzdelávanie.
Umelá inteligencia ako pomocník pri písaní textov môže znieť ako praktický nástroj, no výskumníci z prestížneho Massachusettského technologického inštitútu (MIT) varujú, že jej používanie môže mať vážne následky pre náš mozog, píše Euronews a Independent.
V sérii experimentov zistili, že opieranie sa o ChatGPT pri tvorbe esejí vedie k nižšej aktivite v mozgu, oslabenej pamäti a k „pravdepodobnému zníženiu“ schopnosti samostatného učenia sa.
Výskum realizoval tím z MIT Media Lab, ktorý rozdelil účastníkov do troch skupín: jedna písala eseje výhradne s pomocou ChatGPT, druhá využívala vyhľadávače a tretia žiadne externé nástroje.
Počas písania boli účastníkom snímané mozgové vlny. Eseje následne hodnotili ľudskí experti aj algoritmy umelej inteligencie.
Skupina, ktorá písala s pomocou ChatGPT, vykazovala podľa štúdie najnižšiu neurálnu aktivitu v oblastiach súvisiacich s pamäťou a tvorivosťou.
Títo účastníci si zároveň horšie pamätali, čo napísali, a pri opakovanej úlohe, kde už nemohli použiť žiadnu pomôcku, dosiahli výrazne slabšie výsledky. „Ich písanie bolo zaujaté a povrchné,“ konštatujú autori.
Naopak, účastníci, ktorí nepoužívali žiadne technologické nástroje, preukázali najväčšiu mozgovú aktivitu a lepšiu schopnosť si text zapamätať.
Výskum zároveň ukázal, že práve táto skupina bola so svojím výkonom najspokojnejšia a cítila sa s ním najviac spätá. Ostatní účastníci nevedeli z vlastnej eseje odcitovať ani vetu, keď ich na to výskumníci vyzvali.
Vedci označili negatívne efekty častého používania jazykových modelov ako „kognitívny dlh“. Tento pojem popisuje zníženú schopnosť samostatne myslieť, nižšiu kreativitu a vyššiu náchylnosť na manipuláciu.
„Keď účastníci preberajú návrhy bez toho, aby ich kriticky zhodnotili, nielenže strácajú duševné vlastníctvo nad nápadmi, ale riskujú aj internalizáciu povrchných alebo zaujatých pohľadov,“ uvádza sa v štúdii.
Vedúca výskumu Nataliya Kosmyna pre Time Magazine uviedla, že ChatGPT síce môže byť „efektívny a pohodlný“, no používatelia si jeho obsah reálne nezapamätajú.
„Nič z toho si nezapíšu do pamäťových štruktúr,“ varovala. Najväčšie obavy má však o deti.
„Čo ma najviac motivovalo zverejniť štúdiu ešte pred recenzovaním, je strach, že o šesť až osem mesiacov príde niekto s nápadom na GPT škôlku. To by bolo vyslovene zlé a škodlivé. Vyvíjajúce sa mozgy sú najviac ohrozené,“ dodala.
Nie všetci však tieto riziká považujú za zásadné. Bývalý prezident Donald Trump v apríli podpísal výkonný príkaz podporujúci rozšírenie umelej inteligencie vo vzdelávaní.
„Aby si Spojené štáty udržali globálne vedúce postavenie v tejto technologickej revolúcii, musíme našej mládeži poskytnúť príležitosti na rozvoj zručností a porozumenia potrebného pre používanie a tvorbu ďalšej generácie AI technológií,“ uviedol.
Kosmyna zároveň potvrdila, že jej tím pracuje na ďalšej štúdii, ktorá porovnáva mozgovú aktivitu softvérových inžinierov a programátorov podľa toho, či používajú umelú inteligenciu. Predbežné výsledky podľa nej „vyzerajú ešte horšie“.
Autori preto vyzývajú na širší výskum toho, ako nástroje ako ChatGPT ovplyvňujú naše myslenie. Kým veľké jazykové modely budú považované za jednoznačne prospešné pre spoločnosť, vedci žiadajú, aby sa dôkladnejšie preskúmal ich dlhodobý vplyv na ľudský mozog.
To, koľko Slovákov využíva umelú inteligenciu, sa dozviete v nasledujúcej reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
