Smrť chlapca po nákaze vzácnou mozgožravou amébou znovu otvorila tému neliečiteľnej infekcie. Českí vedci majú sľubnú látku, no bez financií sa výskum nepohne ďalej.
Tragická smrť chlapca po nákaze mimoriadne vzácnym parazitom otriasla odbornou i laickou verejnosťou.
Nešlo však len o ojedinelý prípad. Choroba, ktorú spôsobuje takzvaná mozgožravá améba, je takmer vždy smrteľná a nemá dostupnú liečbu. Nádej síce existuje, no výskum viazne na nedostatku financií, píšu Seznam Zprávy.
Parazit Naegleria fowleri, známy aj ako slzovičkovka zhubná, žije v teplých vodách a do tela preniká cez nos. Ak sa dostane až do mozgu, spôsobí rýchlo postupujúcu infekciu s vyše 97-percentnou úmrtnosťou.
Prípady sú síce extrémne zriedkavé, no ak k nim dôjde, šanca na záchranu je minimálna.
Práve preto sa výskumu tohto parazita venuje tím vedcov z Biotechnologického a biomedicínskeho centra Akadémie vied ČR a Karlovej univerzity (BIOCEV). Podarilo sa im objaviť látku, ktorá amébu ničí.
Testy na myšiach ukázali až 30-percentnú mieru prežitia. V porovnaní s predchádzajúcimi tromi percentami ide o výrazný pokrok.
„Farmaceutické firmy o to nemajú záujem. Jedinou šancou sú granty,“ uviedol vedec Róbert Šuťák, ktorý upozorňuje aj na emocionálnu rovinu prípadu. Najčastejšími obeťami sú totiž malé deti, ktoré sa nakazia pri hre vo vode.
Liek, ktorý vedci vyvinuli, účinkuje spoľahlivo v skúmavke aj v prípade včasného podania laboratórnym myšiam. Do klinickej fázy sa však výskum zatiaľ pre nedostatok peňazí nedostal.
Podávanie by podľa Šuťáka prebiehalo intravenózne a liečivo by cielene zabíjalo amébu. V ľudskom tele je to však zložitejšie, pretože vstupuje do hry distribúcia látky či jej biologický polčas.
V súčasnosti sa infekcia lieči len veľmi obmedzene. Pacienti dostávajú zmes liekov, ktoré musia preniknúť až do mozgu. Niekedy sa pristupuje aj k podchladeniu organizmu. Výsledky sú však biedne.
Hoci sa parazit vyskytuje prirodzene, na prepuknutie infekcie musí dôjsť k viacerým špecifickým podmienkam.
„Dostatočný počet améb sa musí dostať hlboko do nosa. Pravdepodobnosť je nízka, ale nie nulová,“ povedal Šuťák.
Odborníci navyše upozorňujú na súvislosť s globálnym otepľovaním. Teplejšie vody môžu vytvárať priaznivejšie podmienky na výskyt tohto smrteľného mikroorganizmu aj v oblastiach, kde sa doteraz nevyskytoval.
Parazit sa môže rozmnožiť aj na miestach, kde by ho nikto nečakal, napríklad v zle dezinfikovanej trubici toboganu či technickej štrbine bazéna.
Tak tomu podľa odborníkov bolo aj pri najväčšej známej epidémii na svete, ktorá sa stala v 60. rokoch v Československu, konkrétne v Ústí nad Labem. Vtedy zomrelo 16 ľudí po tom, čo sa pri plaveckých pretekoch améba z technickej škáry dostala do bazéna.
Výskumníci z BIOCEV-u napriek finančným prekážkam v práci pokračujú. Ich cieľom je nielen zdokonaliť účinnosť látky, ale aj lepšie pochopiť jej mechanizmus.
A hoci je pravdepodobnosť ďalších prípadov malá, nedávna tragédia je pripomienkou toho, že aj zriedkavé infekcie si zaslúžia pozornosť.
Viac sa o amébach dozviete v nasledujúcej reportáži TN live:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
