Izrael má Irán spravodajsky rozobratý na súčiastky, uvádza analytik Josef Kraus. Najväčším úspechom židovského štátu je infiltrácia do spravodajských štruktúr Iránu. Čo ešte ukázal konflikt medzi Iránom a Izraelom?
Irán a Izrael sú bezpochyby najsilnejšími vojenskými silami na strednom Blízkom východe a zároveň najväčšími rivalmi. Ich konfrontácia vážne poškodila obraz iránskych ozbrojených síl.
Doteraz sa Teheránu darilo živiť propagandu, že disponuje veľmi obávanými kapacitami, mocnými spojencami a útok naň by bol hotová samovražda, ktorá by mohla spôsobiť širšiu vojnu v regióne. Tento mýtus však vyvrátil Izrael, ktorý ako menšia krajina s nižším počtom obyvateľov uštedril Iránu nemalé rany.
Izrael oslabil aj iránskych regionálnych spojencov – Hamas a Hizballáh. Tento konflikt však zároveň odhalil aj slabiny samotného Izraela.
Naopak, Spojené štáty a ich technológie – aj napriek tomu, že sa im nepodarilo zničiť iránsky jadrový program – vychádzajú z konfliktu ako víťazi. To isté sa nedá povedať o Rusku.
Spýtali sme sa analytika Josefa Krausa z Masarykovej univerzity v Brne, čo bolo rozhodujúce, kde boli Izraelčania najúspešnejší a kde, naopak, ukázali slabiny. Na pretras prišiel aj iránsky raketový program, ktorý dokázal preniknúť do Izraela, napriek tomu, že ho chráni jeden z najlepších systémov protivzdušnej obrany. Znamená získanie vzdušnej nadvlády Izraela debakel ruských technológií? A boli sme svedkami nového typu vedenia vojen?
„Ukázalo sa, že pri konfrontácii so silou Spojených štátov sa vlastne v tejto chvíli nemôže rovnať prakticky nikto. Ale aj pri konfrontácii Iránu s regionálnym rivalom, a tým je Izrael, sa ukázalo, že iránske obranné schopnosti sú oveľa horšie, ako sa myslelo alebo očakávalo,“ vysvetľuje Kraus.
Kľúčovým faktorom, ktorý ovplyvnil trajektóriu vojny, bolo získanie vzdušnej nadvlády, ktorú mali Izraelčania dosiahnuť pomerne rýchlo. Ide o krok, ktorý sa pôvodne očakával aj od Ruska na Ukrajine – no ani po vyše troch rokoch vojny túto nadvládu nezískalo.
„Bolo to naozaj dôležité a ukazuje to, že vplyv medzinárodných sankcií na Irán je obrovský. Viac ako 40 rokov je Irán pod sankčným režimom. V podstate je tam čokoľvek zakázané dovážať z hľadiska vojenského materiálu, zbrojného priemyslu, ale aj avioniky,“ vysvetľuje Kraus.
Irán svoje nebo chráni prevažne pomocou sovietskych a ruských systémov protivzdušnej obrany ako S-200, S-300 a 2K12 Kub. Okrem nich využíva aj vlastné systémy ako Bavar-373 či Arman, ktorých dizajn z veľkej časti prebrali práve zo sovietskych systémov.
Okrem toho má Irán k dispozícii aj americký systém zem–vzduch MIM-23 HAWK, od ktorého taktiež odkukal dizajn a vytvoril vlastnú verziu s názvom Mersad. Otázne je, nakoľko je americký systém funkčný, keďže Spojené štáty mu neposkytujú podporu a chýba mu modernizácia. Na Ukrajine síce HAWK boduje, no ide o modernizovanú verziu.
Iránske nebo mali pomáhať chrániť aj lietadlá – v arzenáli má americké stroje Grumman F-14 Tomcat, F-4 a F-5 a tiež francúzske Dassault Mirage F1. Všetko sú to však zastarané lietadlá, ktoré neboli modernizované a pre sankcie im chýbajú aj náhradné diely. Otázne je, či sú vôbec schopné letu. Najväčšie kapacity z nich majú F-14, no tie už americké námorné letectvo nepoužíva od roku 2006.
Iránci dokázali vyrábať aj vlastné lietadlá Sákih a Kowsar, ktoré vychádzajú z dizajnu F-5. Okrem toho vlastnia aj sovietske MiG-29, no len v malom počte – približne 25 až 30 strojov.
„Keď sa pozrieme na iránske vzdušné sily, to sú veci a výrobky, ktoré už tam slúžia v podstate pol storočia. Oproti tomu máme izraelské letectvo, ktoré funguje na najmodernejších amerických zbraniach a je v podstate o niekoľko generácií dopredu,“ vysvetľuje Kraus.
Izraelské letectvo pri útokoch nasadilo najmodernejšie stíhačky piatej generácie F-35 a stíhačky štvrtej generácie F-16, ktoré boli schopné zasahovať ciele v Iráne aj vďaka prídavným palivovým nádržiam. Osvedčila sa aj taktická stíhačka F-15 – hoci pochádza ešte zo 70. rokov minulého storočia, vďaka modernizáciám, schopnosti prekonávať dlhé vzdialenosti a výborným bojovým výkonom sa vyrába dodnes.
Pre ruské zbrane to bola zlá vizitka. Práve systémy S-300 mali chrániť iránsky jadrový komplex Fordo a ďalšie strategicky dôležité miesta. Namiesto toho zrejme padli za obeť izraelským útokom. Izraelčania sa tak mohli vo vzduchu pohybovať viac-menej slobodne a iránska protivzdušná obrana podľa všetkého nezaznamenala ani americké bombardéry B-2, po ktorých navyše ani nevystrelila.
„Už tri roky vojny na Ukrajine ukazujú, že ruský zbrojársky priemysel nie je zďaleka na takej kvalite, ako sa o sebe snaží šíriť, a nie je vôbec na takej úrovni v porovnaní napríklad so západnou zbrojárskou produkciou. V porovnaní so západnou sofistikovanou technológiou je úplne niekde inde,“ uvádza Kraus.
„To pochopiteľne veľmi negatívne do budúcnosti ovplyvní ruský zbrojný priemysel,“ dodáva.
Krajiny tzv. globálneho Juhu – najmä v Ázii, na Blízkom východe a v Afrike – pritom dlhodobo patrili k najväčším odberateľom ruských zbraní. Po týchto nelichotivých ukážkach sa však môže stať, že potenciálni zákazníci radšej siahnu po výzbroji z Číny. Napríklad čínske stíhačky sa osvedčili v rukách pakistanského letectva, ktoré sa nedávno dostalo do vzdušného súboja s Indmi.
„Vojna funguje ako perfektný test funkčnosti zbraní. Ak zlyhajú alebo nie sú také efektívne, ako by mali byť, potenciálny zákazník ich nenakúpi,“ vysvetľuje Kraus.
Ovládnutie vzdušného priestoru umožnilo presne koordinované zásahy na iránske velenie, ktoré pripravili o život viacerých vysokopostavených generálov. Tieto útoky nielenže ochromili a zmiatli vojenské vedenie, ale zároveň ukázali, ako detailne má Izrael Irán spravodajsky zmapovaný.
„Izraelčania celou operáciou – či už likvidáciou jadrových vedcov alebo špičiek iránskych revolučných gárd – ukázali, že majú Irán spravodajsky neskutočne prečítaný, a že naozaj vedia, kde sa tieto osoby v reálnom čase nachádzajú a sú schopní ich zacieliť a fyzicky eliminovať,“ hovorí analytik.
„Iránska kontrarozviedka a spravodajské služby krajiny sú v rozklade a v podstate plne prevŕtané izraelskou rozviedkou. Pre Iráncov je to ohromný problém a ohromné víťazstvo izraelskej strany,“ dodáva.
Toto zistenie v Iráne pravdepodobne už spustilo rozsiahle čistky s cieľom odhaliť zahraničných spravodajcov.
Táto schopnosť izraelských služieb však ostro kontrastuje s ich neschopnosťou odhaliť plány na októbrové útoky Hamasu v roku 2023. Vtedy nielenže židovský štát nezachytil plánované teroristické útoky, ale dokonca prehliadol varovania od viacerých subjektov vrátane vlastných vojačiek, že sa v Gaze niečo chystá.
Na druhej strane sa potvrdilo, že ani najlepšie systémy protivzdušnej obrany nedokážu zaistiť stopercentnú ochranu vzdušného priestoru pri masívnych útokoch.
„Vlastne jediné, čo Irán preukázal, je, že má na špičkovej úrovni kybernetické sily a tiež raketové vojsko. Na to, že Izrael vyhlasoval, že má najprepracovanejší a najlepší systém protivzdušnej obrany, tak v momente, keď Iránci naozaj chceli, zasahovali Izrael relatívne precízne, presne a naozaj spôsobovali značné škody,“ hovorí analytik.
Iránci počas útokov vypúšťali desiatky balistických rakiet naraz, napriek tomu, že často zlyhávali a niektoré sa zrútili krátko po štarte, podarilo sa im zahltiť izraelskú protivzdušnú obranu. Zostreliť tieto rakety dokážu len dve jej najpokročilejšie súčasti – systémy Davidov prak a Arrow.
Ostatné vrstvy, ako Železná kupola či Železný lúč, sú navrhnuté na zastavenie pomalšie letiacich hrozieb, ako sú drony či delostrelecké rakety.
Izrael tvrdí, že aj napriek prienikom rakiet na jeho územie sa účinnosť obrany pohybovala na úrovni 80 – 90 %. Toto číslo však nie je možné nezávisle overiť a je možné, že bolo „prifarbené“.
„Určite je to aj cenné poučenie a lekcia pre Izrael, ktorý vidí, kde má teraz slabiny,“ uvádza Kraus.
Aj keď izraelská obrana nedokáže zachytiť všetky strely, podľa Krausa Izrael ukázal dôležitosť prevencie. Krajina má vybudovanú rozsiahlu sieť krytov, ktoré chránia civilistov pred leteckými a raketovými útokmi. Efektívne funguje aj systém včasného varovania. Tieto faktory podľa odborníkov prispeli k tomu, že civilných obetí bolo na izraelskej strane menej ako v Iráne.
Naopak, Irán nemá rozsiahle zázemie, kde by civilisti mohli hľadať úkryt.
Niektorí experti sa domnievajú, že Izrael bol k mieru dotlačený Spojenými štátmi. V skutočnosti však môže byť dôvodom, že Izrael už nemal na výber – konflikt by nedokázal dlho uniesť pre hroziace vyčerpanie zásob rakiet do systému Arrow-3. Nedostatok tejto munície majú aj v USA a jej výroba je časovo náročná pre jej sofistikovanú technológiu.
Izraelskej protivzdušnej obrane tak hrozil kolaps.
„Je možné, že aj izraelskej strane už začala dochádzať munícia do systému protivzdušnej obrany, takže pre nich prímerie bolo relatívne vítané. Aj napriek tomu, že ho implementoval hulvátskym spôsobom Donald Trump na sociálnych sieťach,“ hovorí Kraus.
Jedna raketa systému Arrow podľa odhadov z roku 2003 stála až 3 milióny dolárov. Dnes môže byť táto suma ešte vyššia. Izrael tak na ochranu svojho neba minul stovky miliónov dolárov.
„Ale potom je pochopiteľne legitímna otázka, ako dlho by zasa Iránci ešte mohli takto Izrael ostreľovať a aké majú vlastne skladové zásoby a kapacity. To pochopiteľne nevieme,“ dodáva Kraus.
Predpokladá sa však, že Irán tiež vyčerpal značnú časť svojich zásob a niektoré z nich mohli byť zničené počas izraelských náletov.
Začala sa nová éra vojny, ktorá nahradí zákopové boje údermi na veľké vzdialenosti, stíhačkami, dronmi a robotmi?
Kraus si to nemyslí. Konflikt medzi Izraelom a Iránom je podľa neho špecifický – krajiny spolu nezdieľajú hranicu a sú od seba geograficky veľmi vzdialené. Medzi nimi ležia štáty ako Jordánsko, Sýria či Irak.
„Je to špecifický konflikt medzi Izraelom a Iránom, pretože tieto dve krajiny sú jednoducho od seba teritoriálne veľmi vzdialené. Nespája ich spoločná hranica ani nejaké konfliktné územie. Vlastne nie je možné, aby sa, keď to poviem úplne jednoducho, rozbehli tanky iránskej armády proti tankom izraelskej armády a niekde v polovici sa stretli a bojovali spolu,“ vysvetľuje Kraus.
Pripomína, že aj v minulosti sa tvrdilo, že delostrelectvo je prežité a nahradí ho letectvo. Vojna na Ukrajine však ukázala, že hoci ho dopĺňajú drony, delostrelectvo má stále svoje miesto a spôsobuje nepriateľovi veľké straty.
„Ako vyzerajú vojny, presne vidíme na vojne na Ukrajine. Vrátane zákopov a výjavov ako z prvej svetovej. Ide o opotrebovaciu vojnu, či už z hľadiska ľudského personálu alebo zbrojných zariadení. Je to úplne iný konflikt, než všetci čakali, že bude prebiehať,“ uzatvára.
Video zachytilo, ako systém Arrow-3 ničí iránske balistické rakety:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
