Expert Josef Kraus upozorňuje na eróziu medzinárodného práva, ktorá môže mať „škaredé“ následky pre Západ. Obetovaná môže byť nielen Ukrajina, ale aj Irán. Čo ukazuje nedávny konflikt ohľadom spojenectiev?
Nedávny konflikt medzi Izraelom a Iránom neodhalil len to, že schopnosti Iránu boli výrazne preceňované, ale poskytol aj nový pohľad na spojenectvá a priority jednotlivých mocností.
Kým Spojené štáty americké poskytli Izraelu zbrane, muníciu a dokonca sa priamo zapojili do útokov na Irán, Ukrajina sa pýta, prečo Washington nedokáže zaujať rovnako rozhodný postoj aj voči nej.
Na druhej strane, výraznejšiu podporu nepocítil ani Teherán zo strany Moskvy. V Iráne dokonca panujú obavy, že krajina by mohla byť zatiahnutá do konfliktu na Ukrajine a obetovaná Ruskom v rámci dohody so Spojenými štátmi.
Podľa analytika Josefa Krausa z Masarykovej univerzity v Brne to ukazuje, že dnešné spojenectvá sú kalkulatívne, veľmi krehké a plné nedôvery – a podpora Izraela v útokoch na Irán sa môže Západu ľahko vypomstiť.
Spojené štáty podporujú Izrael – svojho najdôležitejšieho spojenca na Blízkom východe – už celé desaťročia, pričom na jeho obranu už minuli nemalé finančné prostriedky. Washington so židovským štátom spája aj spolupráca v rámci vojenských projektov a spravodajských služieb.
Keď bolo jasné, že Izrael si s iránskym jadrovým programom nedokáže poradiť sám, Spojené štáty mu prišli na pomoc.
A nielen to, počas 12-dňovej obrany proti iránskym balistickým raketám Washington neváhal použiť aj zásoby cennej a drahej munície do systému protivzdušnej obrany THAAD, ktorý je určený práve na ničenie balistických striel.
Podľa izraelského opozičného média Haaretz mali Američania použiť 93 rakiet THAAD. Cena jednej sa pohybuje od 1,5 do 3 miliónov dolárov, takže USA mohli minúť medzi 139,5 až 279 miliónmi dolárov.
Zarážajúci nie je ani tak finančný objem, ako fakt, že USA vyrobia približne 8 rakiet THAAD mesačne. Znamená to, že za 12 dní Izrael spotreboval ročne vyrobené množstvo tejto kľúčovej munície – dôležitej nielen pre obranu Blízkeho východu, ale aj Európy a Tichomoria.
Ukrajina pritom už dlhodobo žiada, aby jej Spojené štáty poskytli systém THAAD, ktorý by chránil jej vzdušný priestor pred ruskými balistickými raketami, ako je Iskander. Washington však nielenže túto požiadavku odmieta, ale nechce ani predať ďalšie systémy Patriot, o ktoré Kyjev usiluje.
Navyše, administratíva Donalda Trumpa pozastavila dodávky niektorých zbraní – vrátane munície pre systémy Patriot – a to práve v čase, keď Rusko začalo využívať novú taktiku masívnych raketových útokov na preťaženie ukrajinskej protivzdušnej obrany.
Oficiálne to Pentagón odôvodnil obavami o vlastné zásoby, no podľa zistení NBC News sú tieto obavy nepodložené. Analýza vypracovaná vysokými predstaviteľmi ministerstva obrany uvádza, že pripravenosť americkej armády by dodávka zbraní nijako vážne neohrozila.
Donald Trump medzitým síce avizoval, že pomoc Ukrajine dokonca navýši, hlavne čo sa týka obranných zbraní, no nie je známe, či pauza na Patrioty prestáva platiť.
„Spojené štáty sa o Izrael opierajú ako o kľúčového spojenca. Východ Európy Donalda Trumpa rozhodne nezaujíma toľko ako Blízky a Stredný východ. Keby sa Trump zaujímal tak intenzívne o Ukrajinu, ako sa zaujíma o Izrael, tak tá situácia mohla byť niekde inde. Tým však nehovorím, že už mohlo byť všetko vyriešené a ukončené,“ hovorí Kraus.
Izrael je pritom tiež závislý od amerických zbraní, ktoré tvoria 69 % z jeho celkového importu zbraní. Židovský štát siaha najmä po munícii do systémov protivzdušnej obrany, presne navádzanej munícii (JDAM), po delostreleckej munícii a po munícii typu Hellfire.
Kraus však pripomína, že lobing židovských a proizraelských skupín je vo Washingtone pomerne vplyvný. Tieto skupiny majú svojich spojencov naprieč celým Kongresom. Obzvlášť dobre sa im darí v Republikánskej strane, kým v Demokratickej strane sa nachádzajú aj kritici Izraela a odporcovia jeho zbrojenia, najmä v radoch progresívneho krídla.
Taktiež prezidentov zať Jared Kushner je zo židovskej rodiny a jeho dcéra Ivanka konvertovala na toto náboženstvo.
Na rozdiel od toho Ukrajinci nemajú vo Washingtone taký vplyv, keďže ide o krajinu, s ktorou Spojené štáty ešte len budujú hlbšie vzťahy.
„Trump nebol schopný, tak ako sľuboval v kampani, jednak vyriešiť vojnu na Ukrajine a priviesť tam mier, ale on vlastne nie je schopný vyriešiť ani vojnu na Blízkom východe – vojnu v Gaze. Ukazuje sa, že je to jednoducho oveľa zložitejšie a americká intervencia tam je relatívne slabá a nefunkčná,“ myslí si expert.
Prímerie medzi Iránom a Izraelom je jeho prvé diplomatické víťazstvo, no bolo výhodné pre obe bojujúce strany.
Konflikt medzi Iránom a Izraelom tiež ukázal, že Rusko nie je práve najdôveryhodnejší spojenec. Kým iránsky režim poskytol Moskve balistické rakety, drony Šahíd a aj ich produkciu – vďaka čomu dnes dokáže terorizovať Ukrajinu – Kremeľ láskavosť nevrátil. Nielenže Iránu neposkytol žiadnu materiálnu pomoc, ale okrem slabých odsudzujúcich vyjadrení na adresu Izraela a USA sa nepustil ani do diplomatickej vojny.
„Vzťah medzi Iránom a Ruskom nie je manželstvo z lásky, to je manželstvo z rozumu. Oni si občas vyjdú v ústrety, občas si niekde pomôžu, ale ako sme videli počas konfliktu, tak Irán sa veľmi veľa dožadoval ruských intervencií, ale vlastne nič neprichádzalo z ruskej strany,“ uvádza Kraus.
Kremeľ tak nechcel riskovať zhoršenie vzťahov s Izraelom, ktorý sa mu „popod nohy“ tiež neplietol a do priamej podpory Kyjevu sa nezapojil – napriek opakovaným žiadostiam zo strany Ukrajiny a jej spojencov. Zároveň režim ruského prezidenta Vladimira Putina pravdepodobne nechcel provokovať Spojené štáty a dával prioritu svojej vojne na Ukrajine.
Navyše, podporou Iránu by Rusko riskovalo aj zhoršenie vzťahov s krajinami Blízkeho východu, ktoré si neželajú silnejší Teherán.
„Do budúcna to môže znamenať nie vyslovený rozkol medzi Ruskom a Iránom, ale zvýšenie vzájomnej nedôvery,“ vysvetľuje Kraus.
Analytik varuje, že v Teheráne sa šíria debaty, či by v budúcnosti nemohli byť vtiahnutí do konfliktu na Ukrajine a či ich Kremeľ „neobetuje“ za územné zisky. Samozrejme, nevýhodné by to nebolo len pre Irán, ale aj pre Ukrajinu, ktorej územie by sa tiež mohlo stať predmetom „kšeftov“ medzi veľmocami.
„Je otázkou, či sa z tohto nestane globálna hra, pretože, keď sa pozrieme na udalosti vo svete, tak sa tam objavujú stále rovnakí hráči. Sú to Rusi a USA, prípadne Izraelčania a tak ďalej. Iránci sa môžu dostať do nejakého pre nich nevýhodného ‚kšeftu‘ medzi Ruskom a USA, keď primárne Američania budú riešiť nejaké svoje požiadavky a môže to pokojne skončiť tak, že Rusom popustia časť Ukrajiny výmenou za to, že Rusi, naopak, nechajú v úzkych Irán. Tu je všetko možné,“ varuje analytik.
Teherán by sa takto mohol dostať do úzkych, pretože je naň uvalený sankčný režim a existujúcu avioniku aj systémy protivzdušnej obrany – ktoré však Izraelčania dokázali prekonať – mu zabezpečovalo Rusko.
Okrem Ruska mlčal aj ďalší spojenec – Čína. Je preto málo pravdepodobné, že by sa Teherán mohol spoliehať na Peking.
„Pre Rusko by to bolo výhodné, ale Irán by sa stal obeťou a prišiel by o dôležitého partnera,“ vysvetľuje Kraus.
Obeťou by sa stala aj Ukrajina, na ktorú Trump systematicky tlačí a núti ju k ústupkom. Špekuluje sa, že aj zastavenie kritickej vojenskej pomoci je cestou, ako zvýšiť tlak na Ukrajinu.
Pre Trumpovu administratívu je to jednoduchšia cesta, než tlačiť na Rusko. Vysokopostavení predstavitelia tejto administratívy, ako napríklad minister zahraničných vecí Marco Rubio, pritom priznávajú, že Rusko netúži po mieri, ale po postupe na bojisku.
Kraus pripomína, že Trump je veľmi nepredvídateľný, čo dokazuje aj konflikt medzi Iránom a Izraelom. Teherán a Washington spolu už niekoľko týždňov intenzívne rokovali o jadrovom programe, pričom pozitívne signály prichádzali z oboch strán.
„Rokovania sa prerušili izraelským útokom, ktorému sekundovali od samého začiatku Spojené štáty. Iránci boli týmto vývojom veľmi prekvapení, mysleli si, že rokovania sú sľubné a že sa s Američanmi dohodnú. Takže nevyspytateľnosť v zahraničnej politike je naozaj problém globálnych rozmerov. Nikomu nikto neverí, a vidíme, že tu dochádza k deštrukcii celého bezpečnostného medzinárodného systému, a to vlastne aj právneho,“ vysvetľuje Kraus.
Útok Ruska na Ukrajinu je akt agresie – na tom panuje medzinárodná zhoda. Otázkou je, či bude agresor potrestaný. Zhoda však nepanuje v otázke, či je izraelský útok na Irán sebaobranou a či je vôbec legálny.
Časť expertov a politikov si myslí, že ide o sebaobranu štátu Izrael, ktorá sa začala po útokoch spojencov Iránu – Hamasu a neskôr Hizballáhu – v roku 2023. Teherán obe tieto militantné organizácie podporuje finančne, výcvikom aj zbraňami. Všetky tri subjekty popierajú právo Izraela na existenciu.
Ďalšia časť odborníkov aj politikov tvrdí, že ide o obyčajný útok na Irán – aj v prípade, že by bol argument Izraela, teda zabrániť budúcim útokom Iránu, správny. Samotný Teherán tvrdí, že je obeťou.
„To, čo predvádza Izrael, a že to nemá pre neho vôbec žiadne dopady v rámci medzinárodného práva, tak to fakticky znamená, že niečo ako medzinárodné právo buď neexistuje, alebo sa aplikuje iba selektívne, čo výrazne podkopáva jeho legitimitu,“ vysvetľuje analytik.
„Iránci sa práve teraz cítia urazení, pretože boli napadnutí inou krajinou a považujú to za jasnú agresiu a porušenie medzinárodného práva. Zároveň však Izraelčanov virtuálne plácajú po ramenách západní svetoví lídri a celý svet to sleduje – a to sa Západu môže škaredo vrátiť,“ varuje Kraus.
V praxi to môže znamenať eróziu medzinárodného práva, čo môže viesť ďalšie krajiny a lídrov k tomu, aby svoje záujmy presadzovali silou.
„Tu sa vlastne deštruovalo niečo, čo sa desiatky rokov vytváralo. Toto bude mať naozaj veľmi, veľmi škaredé následky z nejakého strednodobého až dlhodobého hľadiska,“ hovorí analytik.
Do sveta to zároveň vracia neistotu – krajiny sa môžu začať obávať, že sa samy stanú terčom agresie. Obavy vyvoláva aj pevnosť aliancií ako je Severoatlantická aliancia (NATO).
Donald Trump už viackrát spochybnil článok 5, ktorý hovorí o kolektívnej obrane. Európski lídri sa zatiaľ snažia Trumpovi lichotiť a udržať Alianciu pohromade, dúfajúc, že v budúcich voľbách sa do kresla dostane niekto, kto nebude spochybňovať význam NATO.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
