Streda 9. júla sa môže zapísať do tabuliek moderných meraní ako najkratší deň. Atómové hodiny očakávajú skrátenie o viac než milisekundu a vedci skúmajú, prečo sa planéta od roku 2020 stále zrýchľuje.
V stredu 9. júla môžeme zažiť najkratší deň v dejinách meraní, informuje Daily Mail.
Vedci upozornili, že rotácia Zeme sa od roku 2020 zrýchľuje a tentoraz by dokonca mohla skrátiť bežných 24 hodín o viac než jednu milisekundu. Podobné skracovanie sa očakáva aj 22. júla a 5. augusta.
Planéta sa normálne otočí raz za 86 400 sekúnd, no atómové hodiny v roku 2024 zachytili dokonca o 1,66 milisekundy kratší deň.
Tieto mimoriadne presné prístroje sú také citlivé, že odchýlku pocítia aj vtedy, keď sa Zem „ponáhľa“ o pár tisícin sekundy.
Presný dôvod zrýchlenia zatiaľ ostáva záhadou. Odborníci spomínali vplyv topenia ľadovcov, pohyb horúcich vrstiev v zemskom jadre, zmeny veterných prúdov a slabo sa meniace magnetické pole.
Geofyzik Richard Holme pripomenul, že v lete sa na severnej pologuli zdvihne masa listov nad povrch a mierne tak zmení rozloženie hmoty, čo môže otáčanie planéty ešte postrčiť.
Kým skrátenie dňa o milisekundu človek fyzicky neucíti, satelity, navigácia či finančné trhy si na dokonalom čase zakladajú.
Ak sa trend potvrdí, časom bude treba namiesto pridania takzvanej priestupnej sekundy jednu sekundu ubrať. Takzvaná negatívna priestupná sekunda sa v praxi ešte nikdy nezaviedla.
Vedci teda pokračujú v meraniach a čakajú, či streda naozaj prekoná minuloročný rekord z 5. júla 2024.
Ak áno, najkratší deň moderných dejín prežijeme bez toho, aby sme si ho všimli. No pre jadro, oceány a klimatické javy to bude ďalší dôkaz, že Zem nikdy nespí.
Na oblohe sa zoradili všetky planéty našej sústavy. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
