Pocit, že čas s pribúdajúcim vekom zrýchľuje, poznajú mnohí z rozhovorov s rodičmi či starými rodičmi. Vedci teraz priblížili jeden z mechanizmov, ktorý môže tento dojem podporovať.
Pocit, že roky ubiehajú čoraz rýchlejšie, sa často objaví v rozhovoroch so staršími ľuďmi. Veda pritom už dlhšie skúma, čo za tým môže byť, píše web 24.hu.
Nové zistenia prichádzajú z analýzy mozgovej aktivity počas sledovania krátkeho filmového úryvku, ktorý pomohol vedcom zachytiť, ako mozog priebežne delí zážitok na menšie udalosti.
Tím z Univerzity v Birminghame, kanadskej Brock University a holandskej Radboudovej univerzity pracoval s dátami z dlhodobého projektu Cam CAN, ktorý sa venuje starnutiu mozgu.
V minulosti v rámci tohto projektu 577 ľudí vo veku 18 až 88 rokov pozeralo približne osemminútový úryvok a vedci pritom pomocou funkčnej magnetickej rezonancie sledovali, ako sa mení aktivita v ich mozgu.
Účastníci sledovali osem minút zo seriálu Alfred Hitchcock Presents, konkrétne epizódu Bang You’re Dead. Autori použili algoritmus Greedy State Boundary Search, ktorý vyhľadáva prechody medzi stabilnými vzorcami mozgovej aktivity, doplnil Live Science.
Keď výskumníci neskôr záznamy podrobne analyzovali, všimli si jasný vzorec. Počas rovnakého časového úseku sa mozog starších účastníkov prepínal medzi novými stavmi aktivity zriedkavejšie. Jednotlivé stavy u nich zároveň trvali dlhšie než u mladších.
Inými slovami, v danom čase sa akoby „udialo“ menej neurálnych zmien, ktoré by mozog mohol chápať ako nové udalosti.
Vedci v štúdii naznačili, že práve dlhšie a zároveň menej časté neurálne stavy môžu prispievať k pocitu, že čas v starobe ubieha rýchlejšie.
Tento obraz zapadá do staršej predstavy, že čím viac výrazných a odlíšiteľných udalostí človek vníma, tým dlhšie sa mu dané obdobie spätne javí. Ak mozog počas dňa, týždňa či roka uloží menej „záznamov“, výsledkom môže byť dojem, že obdobie preletelo.
Vedci to spájali aj s javom, ktorý sa označuje ako neurálna dediferenciácia. Pri starnutí môže byť aktivita mozgových oblastí menej špecifická, a tým sa môže zhoršiť jemné oddeľovanie detailov a prechodov medzi udalosťami. Zároveň však existujú aj ďalšie vysvetlenia a tento mechanizmus nemusí byť jediný.
Podľa nezávislého neurovedca Giorgia Vallortigaru je hypotéza vplyvu na vnímanie času v bežnom živote veľmi uveriteľná.
Lingvistka Joanna Szadura tiež pripomenula, že popri lineárnom spoločenskom čase hrá rolu aj vnútorné, nelineárne meranie, pri ktorom je jeden rok pre malé dieťa oveľa väčšou časťou života než pre dospelého.
Výskumníci zároveň naznačili, že pocit „zrýchleného času“ sa dá aspoň čiastočne tlmiť tým, čo do života prináša novosť a silnejšiu stopu v pamäti.
Spoluautorka Linda Geerligsová v tejto súvislosti poukázala na učenie sa nových vecí, cestovanie a nové aktivity, a tiež na zmysluplné sociálne kontakty a činnosti, ktoré prinášajú radosť. Aj tie môžu prispieť k tomu, že sa obdobie spätne javí plnšie.
Pozrite si reportáž o tom, ako udržať svoj mozog v kondícii:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
