Krátke zimné dni a skorá tma menia nielen našu náladu, ale aj to, ako telo spracúva jedlo. Odborníci preto odporúčajú zvážiť skoršiu večeru – môže zlepšiť spánok, metabolizmus aj celkovú energiu počas chladných mesiacov.
S príchodom zimného času sa mnohí z nás cítia spomalenejšie. Vonku sa stmieva už popoludní, večery sú dlhé a rytmus dňa sa prirodzene mení. Odborníci však upozorňujú, že aj drobná úprava stravovacích návykov môže pomôcť zvládnuť najtemnejšie mesiace roka ľahšie – najmä to, kedy jeme.
Naše telo funguje podľa takzvaných cirkadiánnych rytmov, vnútorných hodín, ktoré riadia spánok, trávenie, metabolizmus či hormonálne procesy. Sú úzko prepojené so striedaním svetla a tmy, takže keď sa vonku zotmie skôr, organizmus začína prepínať do režimu oddychu. A to ovplyvňuje aj to, ako spracúva jedlo.
Rastúci počet výskumov ukazuje, že načasovanie jedla môže byť takmer rovnako dôležité ako jeho zloženie. Jedna z prác napríklad zistila, že ľudia, ktorí večerali o 22.00 h, mali až o 20 % vyšší nárast hladiny cukru v krvi a spaľovali približne o 10 % menej tuku ako tí, ktorí jedli identické jedlo o 18.00 h. A to aj napriek tomu, že spánok oboch skupín bol rovnaký.
Podobné trendy potvrdzuje aj analýza takmer tridsiatich štúdií: najlepšie metabolické výsledky dosahovali ľudia, ktorí jedli skôr počas dňa, mali menej jedál a väčšinu kalórií prijali v prvej polovici dňa. Naopak, pravidelné neskoré večere zvyšujú riziko obezity, problémov s metabolizmom či horšej kontroly cukru.
Zima narúša naše biologické rytmy aj tým, že ubúda prirodzeného svetla. Nižšie hladiny serotonínu môžu zhoršiť náladu a u mnohých sa objavuje zvýšená chuť na jedlo či typické zimné maškrtenie, uvádza web The Conversation. Dlhé večery navyše zvádzajú k tomu, aby sme jedli neskôr než zvyčajne.
Odborníci preto radia najmä v zimných mesiacoch presunúť večeru o niečo skôr, keďže to telu pomáha hneď v troch kľúčových oblastiach. Metabolizmus dokáže pri skoršom jedle efektívnejšie spracovať cukry, tuky aj energiu, pretože ešte pracuje v aktívnom režime.
Zároveň platí, že ak si medzi večerou a spánkom necháme aspoň dve až tri hodiny, trávenie má dostatok času „vypnúť“, čo zlepšuje spánok aj celkovú regeneráciu.
Skorší a pravidelný čas jedla tiež pomáha stabilizovať denný rytmus, čím podporuje cirkadiánne procesy a môže pozitívne ovplyvniť aj náladu počas pochmúrnych zimných mesiacov.
Nie je to však univerzálne riešenie. Niekto športuje večer a večeru potrebuje posunúť, iný má dlhú pracovnú zmenu či rodinný režim. Kľúčom je skôr vedomý prístup – sledovať, kedy sa po jedle cítime najlepšie, a prispôsobiť tomu harmonogram.
Ako sa dni skracujú, práve zdanlivo nenápadné návyky môžu výrazne ovplyvniť to, ako sa cítime. Skoršie večere či pravidelný režim nevyriešia všetko, no môžu pomôcť stabilizovať energiu, zlepšiť spánok a podporiť celkové zdravie. Zmyslom však nie je dodržiavať prísne pravidlá, ale riadiť sa tým, čo je v súlade s vaším telom aj životným štýlom.
Pozrite si archívnu reportáž o zdražovaní potravín:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
