Najväčší prístav Európy už plánuje, ako zvládnuť vojenský presun v prípade útoku Ruska na NATO.
Na potenciálny konflikt Severoatlantickej aliancie (NATO) s Ruskou federáciou sa nepripravujú len jednotlivé armády, ale aj logistické a dopravné centrá Európy. Výnimkou nie je ani najväčší európsky prístav – Rotterdam.
Prístav začal s rezerváciou priestorov výlučne pre vojenské lode a zároveň plánuje, kam by presmeroval časť civilných dodávok, informuje Financial Times.
„Ak by bolo potrebné prepraviť veľké objemy vojenského materiálu, obrátili by sme sa na Antverpy alebo iné prístavy, aby prevzali časť kapacity – a naopak. Čoraz menej sa vnímame ako konkurenti,“ uviedol výkonný riaditeľ správy prístavu Rotterdam Boudewijn Siemons.
Predpokladá sa, že v prípade konfliktu by do západnej Európy smerovali veľké počty britských, amerických a kanadských vojakov, techniky aj zásob.
Rotterdamský kontajnerový terminál je zároveň jediným miestom, kde je možné bezpečne prekladať muníciu z jednej lode na druhú. Počas vojen v Perzskom zálive prístav slúžil aj ako základňa pre vojenské zásobovanie.
Prístav v Antverpách zase aktuálne slúži na zásobovanie amerických jednotiek rozmiestnených po Európe.
Experti, politici, predstavitelia spravodajských služieb, armád a aj samotné NATO varujú, že Rusko by mohlo zaútočiť na niektorú z krajín aliancie už v priebehu niekoľkých rokov. Kým niektorí hovoria o roku 2027, iní varujú pred rokom 2030.
Na potenciálny konflikt sa pripravuje aj NATO, ktoré buduje tzv. systém vojenských koridorov. Ten má zabezpečiť rýchly presun aliančných síl a techniky zo západnej Európy na východ, kde by sa pravdepodobne odohral útok.
Takýchto koridorov má byť naprieč Európou viacero, aby sa znížilo riziko, že budú zasiahnuté alebo zablokované.
Formuje sa aj legislatíva, ktorá by umožnila vojskám NATO rýchlejší pohyb cez územie členských štátov. V súčasnosti totiž ich presun brzdia byrokratické prekážky, ako sú administratívne povolenia či limity na dĺžku vojenských konvojov.
Očakáva sa, že v prípade útoku by napadnutá krajina a jej bezprostrední susedia museli samostatne odolávať približne dva týždne, kým by dorazila pomoc zo Spojených štátov.
Prezident aj minister obrany sa zapoja do vojenského výcviku, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
