Zabudnite na komáre či spáleniny. Najčastejšie ochorenie letných ciest je úplne iné – a zákernejšie.
Sultánova pomsta, faraónova kliatba či Montezumova pomsta – všetky tieto názvy označujú to isté ochorenie: cestovateľskú hnačku. Práve tá je postrachom dovolenkárov a často dokáže zničiť aj vysnívaný oddych.
Najčastejšie sa s ňou stretávame v krajinách s nižšími hygienickými štandardmi, než na aké sme zvyknutí v Európe. Prekvapiť nás však môže aj v destináciách, ktoré považujeme za civilizované – dokonca aj u našich susedov.
Vo väčšine prípadov súvisí s kontaminovaným zdrojom vody, no nakaziť sa môžeme aj pri konzumácii jedla.
„V prípade cestovateľskej hnačky sa etiologické faktory líšia podľa regiónu. Najčastejšie ide o bakteriálnu infekciu spôsobenú E. coli, Campylobacter, Shigella alebo Salmonella. Významnú úlohu však zohrávajú aj vírusy – najmä norovírusy a rotavírusy,“ uvádza doktor Mateusz Babicki pre Medomet.
Podľa toho, čo cestovateľskú hnačku spôsobuje, sa líši aj klinický obraz a dĺžka trvania ochorenia. Väčšinou sa objavujú bolesti a kŕče v oblasti brucha, hnačka (vodnatá, riedka alebo s prímesou krvi), plynatosť, nevoľnosť, vracanie, zvýšená telesná teplota, celková slabosť a bolesť hlavy (cefalea).
Podľa zistení Mayo Clinic sa cestovateľská hnačka vo väčšine prípadov nepovažuje za život ohrozujúci stav, no jej príznaky sú veľmi nepríjemné a môžu vážne narušiť priebeh dovolenky.
Zvýšenú náchylnosť vykazujú ľudia s oslabenou imunitou, pacienti s diabetom, zápalovými ochoreniami čriev, renálnymi či hepatálnymi poruchami, srdcovými ochoreniami, osoby užívajúce blokátory žalúdočnej kyseliny a deti.
„Výskumy ukazujú, že veľmi vysoký výskyt je u detí mladších ako 2 roky. Dotýkajú sa všetkého rukami a potom si ich dávajú do úst, čo zvyšuje riziko prenosu patogénov,“ vysvetľuje Babicki.
V prípade výskytu cestovateľskej hnačky je kľúčová adekvátna hydratácia. Dôraz sa kladie na pitie balenej vody, ideálne obohatenej o elektrolyty. Dehydratácia predstavuje vážne riziko, ktoré môže viesť k zdravotným komplikáciám – vrátane poškodenia orgánov, šoku či dokonca kómy. Vzniká v dôsledku nadmernej straty tekutín, solí a minerálov.
Toto riziko sa výrazne zvyšuje počas horúcich letných dní, keď je strata tekutín ešte akcelerovaná potením.
Ťažší priebeh dehydratácie býva zaznamenaný najmä u detí, seniorov a osôb s oslabenou imunitou. V niektorých prípadoch môžu skončiť v nemocnici.
Cestovateľská hnačka zvyčajne odznie v priebehu 2 až 3 dní. Úľavu môžu priniesť vopred pripravené lieky (na predpis), ale aj voľne dostupné preparáty z miestnych lekární.
Ak však symptómy pretrvávajú dlhšie, odporúča sa vyhľadať lekára. Pred cestou sa tiež odporúča uzatvoriť cestovné poistenie, ktoré pokryje prípadné liečebné náklady.
Prevencia je mimoriadne dôležitá, najmä pri cestách do rizikových oblastí ako sú Stredná a Južná Amerika, Ázia, Afrika či Mexiko. Dodržiavanie prísnych hygienických a stravovacích zásad môže výrazne znížiť pravdepodobnosť nákazy.
„Treba dbať na hygienu pri konzumácii jedla a vody, pretože patogény sa prenášajú fekálno-orálnou cestou. Vyhýbajte sa nepasterizovanému mlieku, surovým vajciam a mäsu – teda potravinám, ktoré neprešli tepelnou úpravou. Tá zvyčajne ničí väčšinu patogénov,“ hovorí Babicki.
Neodporúča sa konzumovať potraviny od pouličných predajcov, nepasterizované mliečne výrobky (vrátane zmrzliny), surové či nedostatočne tepelne spracované mäso, ryby a mäkkýše. Rizikové sú aj omáčky podávané pri izbovej teplote – napríklad pri bufetových stoloch.
Uprednostniť treba tepelne upravené a horúce jedlá. Pri ovocí je vhodné voliť také, ktoré si môžete sami ošúpať – napríklad banány, pomaranče či avokádo. Naopak, vyhýbajte sa šalátom, hroznu či malinám, ktoré sa často umývajú v kontaminovanej vode.
Voda z kohútika alebo studní je vysoko riziková. Pred konzumáciou ju treba prevariť aspoň 3 minúty.
Osobitnú pozornosť treba venovať miešaným nápojom s ľadom – ak je ľad vyrobený z miestnej vody, predstavuje riziko. Platí to aj pre ovocie a zeleninu, ktoré mohli byť umývané kontaminovanou vodou.
Najbezpečnejšie je piť balenú vodu a nápoje z neporušených obalov. Čaj a káva sú bezpečné, ak boli pripravené z horúcej prevarenej vody.
Aj pri čistení zubov používajte radšej balenú vodu. Počas sprchovania sa odporúča zatvárať ústa, aby ste predišli náhodnému prehltnutiu vody. Vyhýbajte sa tiež kúpaliskám so spornou kvalitou vody.
Slováci uviazli v lietadle, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
