Súboj v Šanghaji ukázal, že umelá inteligencia číta röntgen rýchlo a lacno, no lekár pridá logickú štruktúru, empatiu a osobné odporúčania. Výsledok naznačuje, že najlepšie diagnózy vzniknú spojením človeka a stroja.
Radiologickí špecialisti sa na Svetovej konferencii o umelej inteligencii v Šanghaji postavili proti algoritmu „One-Scan-for-All“, píše Euronews.
Súťaž prilákala zástupy divákov a ukázala, že hoci systém umelej inteligencie (AI) pracuje rýchlejšie, ľudské hodnotenie zostáva nenahraditeľné.
Šesť lekárov z nemocnice Zhongshan bolo rozdelených na dve trojčlenné družstvá. Prvá skupina mala k dispozícii pomoc umelej inteligencie, druhá sa spoliehala len na vlastné skúsenosti.
Obe analyzovali rovnaké snímky hrudníka priamo na pódiu, aby vypracovali okamžité lekárske správy.
Algoritmus vyhodnotil obrázky skôr, no vynechal viaceré dôležité diagnózy. Podľa Wanga I-ho z Pekinskej univerzitnej nemocnice ľudský tím „upravil štruktúru textu tak, aby pôsobil logicky a súvislo, čo AI nedokázala“.
„Časovo je AI nepochybne vpredu. Presnosť je podobná, ale manuálna skupina pôsobí vrúcnejšie a empatickejšie,“ dodal Zeng Meng-su zo Zhongshan Hospital.
Lekári bez podpory stroja odporučili aj konkrétne kontroly v horizonte šiestich až dvanástich mesiacov, ktoré algoritmus nespomenul.
Za kulisami pracoval „One-Scan-for-All“ systém schopný z jedného skenu odhaliť 73 najčastejších hrudníkových abnormalít. V súčasnosti dosahuje presnosť okolo 85 percent a tím vyvíjateľov si verí, že čoskoro prekročí 95-percentnú hranicu.
Vývojári už testujú verziu pre mozgové MRI. Cieľom je jeden sken, ktorý zachytí aj ortopedické, ultrazvukové či brušné patológie.
Podobné napredovanie hlási podľa The Guardian aj Microsoft. Jeho „diagnostic orchestrator“ založený na modeli o3 vyriešil viac než osem z desiatich náročných prípadov publikovaných v New England Journal of Medicine, zatiaľ čo lekári bez podpory uspeli len v dvoch.
Šéf Microsoft AI Mustafa Suleyman tvrdí, že „v najbližších piatich až desiatich rokoch budú tieto systémy takmer bezchybné“.
Oba projekty ukazujú, že umelá inteligencia dokáže rýchlo triediť obrovské množstvo údajov a znižovať náklady na vyšetrenia.
Zároveň však potvrdzujú, že empatia, kontext a dôvera pacienta zostávajú v rukách lekárov. AI môže zdvojnásobiť ich efektivitu, no skutočnú pridanú hodnotu prinesie až vtedy, keď sa spojí s ľudským prístupom.
Ak sa vývojári dokážu vyrovnať s etickými a regulačnými otázkami, budúce diagnózy môžu prichádzať rýchlejšie, presnejšie a s osobným dotykom, ktorý dnes dokáže ponúknuť len človek.
V Reflexe sme sa venovali, ako v zdravotníctve využívajú umelú inteligenciu:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
