Napriek obmedzeniam programu zostáva trieda Zumwalt jednou z technologicky najvyspelejších vojnových lodí na svete.
Nové snímky raketového torpédoborca USS Michael Monsoor triedy Zumwalt vyvolali na sociálnych sieťach diskusiu o prevádzkovej kondícii a dlhodobej životaschopnosti najmodernejšieho bojového plavidla amerického námorníctva, informuje portál Defence Blog.
Fotografie z nedávnej návštevy v japonskom prístave Yokosuka rozsiahle zmeny farby trupu, korózne škvrny a viditeľné poškodenie povrchu kompozitného exteriéru lode.
Mnohí poznamenali, že plavidlo, ktoré bolo zaradené do služby iba v roku 2016, vyzerá skôr ako historický kúsok než ako moderná vojnová loď. Iní sa pýtali, či takéto poškodenie môže ohroziť stealth dizajn torpédoborca, ktorý mu umožňuje uniknúť radarom.
New images of the USS Michael Monsoor (DDG 1001), a Zumwalt-class guided-missile destroyer during a recent port visit to Commander, Fleet Activities Yokosuka in Japan show extensive discoloration, corrosion streaks, and visible surface damage on the ship’s composite exterior. pic.twitter.com/CjNR1rJnJX
— Valhalla (@ELMObrokenWings) August 3, 2025
Americké námorníctvo tieto obavy bagatelizovalo. V reakcii vysvetlili, že zafarbenie a škvrny viditeľné na fotografiách sú bežným výsledkom dlhodobej prevádzky na mori, kde sú plavidlá vystavené slanej vode, UV žiareniu a morským znečisťujúcim látkam. K vzniku tmavých škvŕn a hrdzavých plôch prispievajú aj kotviace systémy používané na prichytenie lode v prístave.
„Tento typ opotrebenia povrchu je typický pre veľké plavidlá, ktoré nepretržite operujú v náročných morských podmienkach,“ uviedol hovorca námorníctva a zdôraznil, že „kozmetické nedostatky“ zobrazené na fotografiách nemajú vplyv na bojovú pripravenosť lode ani na jej schopnosť plniť úlohy.
USS Michael Monsoor je druhou z iba troch postavených torpédoborcov triedy Zumwalt. Pôvodne bola táto trieda koncipovaná ako program na 32 lodí, ale bola drasticky obmedzená z dôvodu vysokých nákladov a zmien požiadaviek na misie či ťažkostí s kľúčovými zbraňovými systémami.
Podľa pôvodných odhadov z roku 1998 mali náklady na jednu loď dosiahnuť 1,3 miliardy dolárov. Na začiatku 20. rokov 21. storočia sa celkové náklady na jednu loď – vrátane výskumu a vývoja – vyšplhali na viac ako 9 miliárd dolárov. S dodanými len tromi loďami zostáva celá trieda nákladným a izolovaným experimentom v rámci hladinovej flotily.
Napriek obmedzeniam programu zostáva trieda Zumwalt jednou z technologicky najvyspelejších vojnových lodí na svete. Lode sú poháňané integrovaným elektrickým pohonným systémom a majú unikátny trup.
Napriek svojej dĺžke 183 metrov a výtlaku vyše 15 000 ton má USS Michael Mansoor radarový odraz porovnateľný s malou loďkou. Tento efekt dosahuje špeciálnym tvarom trupu typu „tumblehome“ – teda zúžením smerom nahor, ktoré zároveň znižuje stabilitu lode v extrémnych podmienkach. Práve preto bolo potrebné množstvo náročných testov v búrlivom mori.
Kritici napriek tomu tvrdia, že fotografie z Jokosuky posilňujú vnímanie triedy Zumwalt ako symbolu prehnaných sľubov schopností a nedostatočných výsledkov.
Zástancovia týchto plavidiel naopak tvrdia, že starnúci exteriér lode by sa nemal zamieňať s jej vnútorným výkonom alebo strategickou hodnotou.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
