Estónsky generál varuje: odrážanie útoku je málo. Jedinou šancou je udrieť na Rusko ako prví, ešte na ruskej pôde. Expert vysvetľuje, čo stojí za zmenou taktiky.
Vojna na Ukrajine priniesla nielen inovácie v oblasti techniky, ale aj cenné lekcie vo vedení vojny. Vojenských lídrov naprieč Európou donútila prijať taktiky, ktoré boli donedávna nemysliteľné.
Jednou z nich je myšlienka preventívneho útoku, ktorú opísal estónsky generál Vahur Karus.
„Nemôžeme len tak čakať na úder kladivom,“ povedal generál pre estónske verejnoprávne médium ERR ešte v septembri minulého roka.
Narážal tým na prijatie nových obranných plánov v rámci Aliancie. Tie v minulosti rátali s tým, že by Estónsko – za pomoci susedných pobaltských krajín – zadržiavalo ruský útok po dobu desiatich dní, dokiaľ by neprišli posily z NATO. Nový plán však hovorí o preventívnom útoku, ktorý by zlikvidoval kapacity Rusov ešte na ich území, ak by došlo k najhoršiemu a Kremeľ by sa pripravoval na inváziu.
Karus nie je jediný generál z Aliancie, ktorý o preventívnom útoku hovorí. Nedávno ho spomínal aj americký generál Christopher Donahue, nový veliteľ americkej armády v Európe. Donahue uviedol, že vojská NATO by mohli ľahko obsadiť ruskú enklávu Kaliningrad a tým ju neutralizovať.
Čo stojí za týmto obratom, približuje expert na Rusko, švédsky profesor Stefan Hedlund.
Profesor v článku pre Geopolitical Intelligence Services uvádza, že Estónsko je ešte zraniteľnejšie než jeho pobaltskí susedia Lotyšsko a Litva. Podľa neho by nemuselo vydržať ani 48 hodín ruského útoku.
„Osud Estónska je úzko spätý s dôveryhodnosťou samotného NATO. Ak Aliancia nedokáže predložiť presvedčivý argument, že Estónsko bude bránené pred ruským útokom, potom článok 5 o kolektívnej obrane prestane platiť,“ uviedol expert.
Aj keby sa článok 5 spustil a spojenci by prišli na pomoc, niektoré územia by sa dovtedy mohli dostať pod kontrolu Ruska. Estónci sa však obávajú, že ruské sily by aj tu mohli opakovať zverstvá ako na Ukrajine.
„Estónci, ktorí sú vystavení čoraz agresívnejším hrozbám zo strany Ruska, sú hlboko znepokojení tým, že existuje obrovský rozdiel medzi zabránením invázii a oslobodením po jej vzniku. Tragédia Ukrajiny, unesené deti a osud obyvateľov miest ako Buča jasne ukazujú, čo sa deje s obyvateľstvom na územiach kontrolovaných ruskými silami,“ hovorí Hedlund.
Mnoho Estóncov je preto pripravených brániť svoju vlasť v prípade útoku. Bývalý estónsky prezident Toomas Ilves vyhlásil, že ak prídu Rusi, „budeme bojovať ako šialení“.
Pobaltské štáty sa v súčasnosti sústreďujú aj na budovanie obranných opevnení, pričom v pláne je aj použitie kontroverzných protipechotných mín, ktorých používanie niektoré krajiny obmedzili prostredníctvom Ottawskej zmluvy. Poľsko, Litva, Lotyšsko, Estónsko a Fínsko avizovali odstúpenie od tejto zmluvy.
Krajiny dúfajú, že tieto opatrenia Rusko odstrašia, prinajhoršom ho aspoň spomalia.
Podľa expertov nie je vylúčený ani variant, že Rusko na Pobaltie zaútočí, pretože neverí, že NATO by skutočne aktivovalo článok 5 a prišlo napadnutým krajinám na pomoc.
Možné je však aj to, že Putin bude zosilňovať tlak na Pobaltie, no neprekročí červené línie. Túto možnosť považuje švédsky profesor za najpravdepodobnejšiu.
Samit Putina a Zelenského môže hostiť Budapešť, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
