Nový výskum vyvolal šok medzi lekármi aj bežcami. Také výsledky nikto nečakal.
Behanie sa považuje za jeden z najprirodzenejších pohybov pre ľudí. Doteraz sa beh spájal s prospechom pre zdravie – nižšou telesnou hmotnosťou a kardiovaskulárnym zdravím.
Keď však onkológ Timothy Cannon natrafil na troch mladých a športujúcich ľudí, ktorí ho vyhľadali s pokročilou rakovinou hrubého čreva, začal premýšľať, či práve extrémny šport – v podobe vytrvalostného behu – nemôže byť rizikovým faktorom, uvádza denník New York Times.
Dvaja z týchto troch pacientov pravidelne behávali ultramaratóny a jeden z nich za rok absolvoval 13 polmaratónov.
Cannon, ktorý pracuje na klinike vo Fairfaxe, sa preto rozhodol túto súvislosť preskúmať. Vo svojom výskume analyzoval zdravotný stav 100 maratóncov a ultramaratóncov vo veku 35 až 50 rokov, ktorí podstúpili kolonoskopiu.
Čo vyšetrenie odhalilo, šokovalo vedcov aj lekárov. Takmer polovica účastníkov mala polypy a 15 % pokročilé adenómy, ktoré sa pravdepodobne stanú rakovinovými.
Bežci tak výrazne prekročili bežnú populáciu. U ľudí v neskorej štyridsiatke sa adenómy vyskytujú na úrovni 4,5 až 6 %.
Dokonca mali vyššiu mieru ako domorodí obyvatelia Aljašky, ktorých 12 % výskyt robí náchylnými na rakovinu hrubého čreva z dosiaľ nezistených príčin.
Výskum bol prezentovaný na konferencii Americkej spoločnosti pre klinickú onkológiu, no zatiaľ nebol publikovaný v lekárskom časopise.
„Bola som prekvapená – človek by si myslel, že beh je super zdravý,“ povedala 47-ročná Laura Linvilleová, ktorá sa štúdie zúčastnila. Zistili jej sedem polypov, niektoré také veľké, že musela podstúpiť dodatočné zákroky.
Linvilleová, ktorá behá maratóny, sa však behu nemieni vzdať a plánuje radšej podstupovať častejšie lekárske prehliadky.
Ani samotný onkológ nechce, aby ľudia prestali cvičiť a hýbať sa. Priznáva, že väčšie problémy majú práve obézni ľudia.
„Ale verím, že po tom, čo som videl u svojich pacientov a čo sme tu zistili, extrémne cvičenie môže zvýšiť riziko tejto rakoviny,“ hovorí doktor.
„Hovorí nám to, že tu je signál,“ okomentoval výsledky Dr. David Lieberman, emeritný profesor na Oregonskej univerzite zdravia a vedy. „V takejto vekovej skupine by sme neočakávali takúto mieru vysokorizikových adenómov, ktoré sú prekurzorovými léziami rakoviny.“
Ďalší experti sú však opatrnejší a hovoria, že napriek tomu, že štúdia priniesla dôležité výsledky, má aj viacero nedostatkov. Napríklad nevieme, akú majú bežci rodinnú anamnézu. Chýbala tiež kontrolná skupina ľudí v rovnakom veku, ktorí nepraktizujú extrémny beh. Otázne je aj to, ako sú na tom rekreační bežci, ktorí behávajú kratšie vzdialenosti, napríklad 5 až 10 kilometrov.
Nie je tiež známe, čo by za zvýšeným rizikom mohlo stáť. Jedna hypotéza hovorí, že chronický zápal v tele bežca vedie k opakovaným cyklom poškodenia a obnovy buniek. To môže viesť k mutácii, a tá zas k rakovine.
Ďalším problémom je, že vytrvalostní bežci často mávajú ischemickú kolitídu, ktorá nesie rovnaké znaky ako rakovina hrubého čreva. Prejavuje sa krvavou stolicou či hnačkou.
Spôsobuje to fakt, že bunky v hrubom čreve nemusia počas behu dostávať dostatok kyslíka – ten smeruje do nôh. Tento nedostatok môže spôsobiť poškodenie a opuch. Často však ide o krátkodobý jav, ktorý sám ustúpi.
„Nehovoril by som ľuďom, aby prestali behať, povedal by som im, aby behali. Ale mali by počúvať svoje telo,“ povedal Dr. Eric Christenson, odborný asistent onkológie na Lekárskej fakulte Univerzity Johnsa Hopkinsa, ktorý sa na štúdii nezúčastnil.
Christenson uviedol, že ak človek pociťuje akékoľvek príznaky, mal by radšej vyhľadať lekára.
Čo sa týka vzťahu medzi behaním a rakovinou, vedci zdôrazňujú, že sú potrebné ďalšie, rozsiahlejšie a podrobnejšie štúdie.
Naše mestá dobýva nový trend - komunitné behy, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
