Protesty, korupcia aj napätie s Kosovom. Podľa chorvátskeho premiéra je jedna krajina Balkánu najväčším rizikom pre región.
Balkán je dlhodobo zdrojom napätia a situácia sa tam má opäť vyhrocovať. Kto je vinník? Chorvátsky premiér Andrej Plenković ukazuje prstom na obvyklého aktéra – Srbsko.
Premiér na stretnutí na Bledskom strategickom fóre, kde sa stretol s predstaviteľmi Slovinska, Albánska a Čiernej Hory, hovoril o rozširovaní Európskej únie.
Ambíciu vstúpiť do európskeho spoločenstva majú aj ďalšie krajiny Balkánu – konkrétne Srbsko, Albánsko, Čierna Hora, Severné Macedónsko či Bosna a Hercegovina.
Slovinsko a Chorvátsko už členmi Európskej únie sú. Plenković uviedol, že je za rozširovanie Únie, no kandidátske krajiny by mali byť politicky stabilné. Podľa neho to nie je prípad Srbska, uvádza Gazeta Express.
„Srbsko, ktoré viac ako dva roky trpí väčšími, silnejšími a vážnejšími vnútornými nepokojmi a demonštráciami, je na pokraji občianskej vojny,“ vyhlásil chorvátsky premiér.
Narážal na fakt, že v Srbsku už desať mesiacov prebiehajú masové demonštrácie proti vláde prezidenta Aleksandra Vučića. Protesty odštartovala tragédia v Novom Sade, pri ktorej zomrelo 16 ľudí, keď sa na nich zrútil betónový prístrešok na železničnej stanici.
Veľká časť srbskej verejnosti viní z tragédie všadeprítomnú korupciu a požaduje koniec Vučića. Ten opakovane označuje protesty za súčasť zahraničného sprisahania a neváha ich rozohnať aj násilím.
Študenti, opozičné skupiny a protikorupčné organizácie vinia Vučića a jeho spojencov z prepojenia na organizovaný zločin, potláčania slobody médií a použitia násilia voči politickým oponentom. Vládni predstavitelia tieto obvinenia popierajú, pripomína TASR.
Vučić síce na vonok deklaruje snahu vstúpiť do EÚ, no oveľa bližšie má k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Srbsko doteraz neprijalo žiadne západné sankcie voči Rusku a Vučić sa spolu so slovenským premiérom Robertom Ficom zúčastnil osláv ukončenia druhej svetovej vojny v Rusku i Číne.
Chorvátsky premiér taktiež pripomenul incidenty Srbov s etnickými menšinami a tiež problémy so susednými krajinami, ktoré sú podľa neho spôsobené srbským nacionalizmom.
„Máte Banjsku, ktorá v roku 2023 prešla bez akýchkoľvek vážnych pripomienok alebo vyjadrenia od kohokoľvek v EÚ, akoby sme sa tvárili, že sa to nestalo,“ uviedol chorvátsky premiér.
Narážal pritom na incident z roku 2023 v Kosove, kde skupina ozbrojených Srbov zaútočila na kosovskú políciu a zabila jedného príslušníka.
Reakcia Belehradu na seba nenechala dlho čakať. Srbi tvrdia, že občianska vojna krajine nehrozí.
„Pokiaľ ide o vyhlásenie Andreja Plenkovića, je samozrejme zlomyseľné a zámerne navrhnuté tak, aby podkopalo reputáciu Srbska vo svete. V Srbsku nebude žiadna občianska vojna,“ cituje Vučića portál Danas.
Srbský prezident tvrdí, že Chorvátsko by si prialo takýto scenár v susednej krajine.
Okrem Vučića do Číny zamieril aj Fico, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
