Technicky uskutočniteľné, politicky náročné. NATO by mohlo zmeniť hru potrebné by bolo aj prezbrojenie.
Počas nedávneho konfliktu na Blízkom východe sme mali viackrát možnosť vidieť, ako spojenci židovského štátu pomáhali zostreľovať vzdušné ciele smerujúce na Izrael. Irán naň vypustil balistické rakety, drony či strely s plochou dráhou letu.
Mnohí sa vtedy pýtali, prečo USA a niektorí európski spojenci chránia izraelské nebo a prečo to isté nemôžu spraviť s Ukrajinou.
Otázka uzavretia ukrajinského neba sa vynorila aj teraz, keď vzdušný priestor Poľska narušili ruské drony. Podľa expertov išlo o úmysel, a nie o nehodu, ako to prezentuje Kremeľ či Minsk.
Poľsko v tejto súvislosti uviedlo, že uzavretie ukrajinského neba je niečo, čo by NATO a EÚ vedeli uskutočniť.
„Technicky by sme to my, ako NATO a EÚ, dokázali urobiť, ale toto rozhodnutie Poľsko nemôže urobiť samo, len spolu so svojimi spojencami,“ uviedol minister zahraničia Radosław Sikorski.
Šéf diplomacie sa vyjadril, že pre Alianciu by to bolo tiež prospešné.
Vojenský analytik David Sharp uviedol, že toto riešenie by dokázala Aliancia ľahko uskutočniť.
„Ak hovoríme o ruských raketách a dronoch, potom je ich zostrelenie nad ukrajinským územím úplne uskutočniteľná úloha,“ povedal pre Novaja Gazeta Sharp.
„Teoreticky by NATO mohlo vyhlásiť bezletovú zónu nad celou oblohou Ukrajiny a dokonca aj nad európskou časťou Ruska,“ dodal.
Ak by sa spojencom Kyjeva podarilo uzavrieť nebo nad Ukrajinou, ruský prezident Vladimir Putin by prišiel o svoj najväčší tromf - kombinované letecké útoky, ktorými takmer každý deň terorizuje Ukrajinu.
Vojenský analytik a bývalý dôstojník SBU Ivan Stupak vysvetlil, že takéto riešenie by Ukrajine pomohlo, no neznamená to, že by automaticky dokázali poradiť so všetkými cieľmi.
Balistické rakety ako Iskander či Kinžal nedokážu strely vzduch–vzduch z lietadiel zachytiť. Použiť sa musia systémy ako Patriot.
Taktiež strely, ktorými sú vyzbrojené lietadlá, sú príliš drahé na to, aby sa bežne používali proti lacným dronom.
„Zostreľovanie dronov stíhačkami pomocou drahých rakiet vzduch–vzduch je veľmi nákladné. Je jednoduchšie ich zostreliť guľometmi a ručnými zbraňami namontovanými na malých lietadlách, ako je Jak-52 a na vrtuľníkoch, ako aj stíhacími dronmi,“ uviedol Stupak.
Lietadlá Aliancie by sa tak mohli použiť na zostreľovanie striel s plochou dráhou letu, ako je Kalibr. Hliadkovanie vo vzduchu by bolo finančne náročné, no mohli by vzlietnuť až vtedy, keď budú zachytené radarmi.
Otázne je, či by sa tento prístup vyplatil, keďže strely s plochou dráhou letu tvoria iba 6 % použitých prostriedkov.
Teoreticky by sa stíhačky mohli prezbrojiť a integrovať napríklad strely AGR-20 (APKWS) s laserovým navádzaním, ktoré by mohli byť lacným spôsobom, ako zneškodniť drony. Jedna takáto raketa stojí 20-tisíc dolárov, čo je menej, než stoja niektoré ruské drony.
Potrebné by boli lietadlá NATO, ktoré by mohli byť umiestnené na letiskách v Poľsku, Rumunsku a Moldavsku. Na Ukrajinu by sa dokázali dostať za pár minút.
Na to by však bola potrebná politická vôľa, ktorá Západu zatiaľ chýba.
„Nejde o technickú uskutočniteľnosť, ale o politické rozhodnutie. NATO sa obáva ďalšej eskalácie s Ruskom. Presne takto vnímajú zavedenie bezletovej zóny európski lídri,“ tvrdí Sharp.
Rusko sa v minulosti vyhrážalo, že takéto akcie by bralo ako zapojenie sa do vojny na strane Ukrajiny. Viacerí európski aj americkí politici, vrátane súčasného ministra zahraničia USA Marca Rubia, túto myšlienku odmietali ako riskovanie ďalšej eskalácie.
„Odporcovia tohto prístupu naďalej tvrdia, že aj takéto európske zapojenie do ochrany ukrajinského neba by sa mohlo stať zámienkou pre priamy vojenský konflikt s Ruskom. To nie je pravda. Presnejšie povedané, ak Putin chce zámienku, nájde si ju, vymyslí si ju,“ tvrdí Pavlo Lakijčuk, vedúci bezpečnostných programov v kyjevskom Centre pre globálne štúdie Stratégia XXI.
Poľsko uzavrelo hranice s Bieloruskom, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
