Posledné posolstvo Masaryka čakalo na odhalenie celé desaťročia.
V piatok (19. 09.) sa otvorila zapečatená obálka s listom Tomáša Garriguea Masaryka. Tento velikán československej politiky, ktorý sa zaslúžil o zrod samostatného Československa a pôsobil ako prezident, zanechal svoje posledné slová na liste, ktorý mal byť zverejnený až dnes.
Obálka bola otvorená v Lánoch. Prítomný bol aj súčasný prezident Petr Pavel a pravnuk prezidenta Tomáš Kotík, ktorý obálku pomáhal otvárať.
Predpokladalo sa, že obsah listu nadiktoval T. G. Masaryk svojmu synovi v septembri 1937, krátko po tom, čo sa jeho zdravotný stav po mozgovej mŕtvici na chvíľu zlepšil. Experti sa, ale domnievajú, že môže pochádzať ešte z roku 1934, keď sa prezidentov zdravotný stav prudko zhoršil a myslel si, že umrie. Dokument má päť strán.
„Môžem s vysokým percentom potvrdiť, že dokument vyzerá autenticky. Je to takmer všetko v angličtine. Rukopis je dosť ťažko čitateľný. Domnievam sa, že nie je z roku 1937. Zaznamenáva slová Masaryka, keď sa cítil zle a domnieval sa, že opúšťa túto krajinu, ale že bol napísaný inokedy,“ povedala odborníčka.
List bol napísaný takmer celý po anglicky. Po mozgovej príhode často prezident prechádzal práve do angličtiny. Experti rýchlou analýzou potvrdili, že rukopis naozaj patrí Janovi Masarykovi a je autentický.
„Som chorý, vážne chorý, je to koniec, ale nebojím sa,“ uviedol Masaryk. Venoval sa tiež téme umierania a prezradil tiež, že chce mať jednoduchý hrob.
„Ľudia sa boja smrti, ale to nie je nič, čoho by ste sa mali báť. Len si musíte kúpiť nové šaty, to je všetko,“ tvrdil.
„Budete pokračovať v práci. Viete ako, ale musíte byť opatrní. Ale viete, ako sa správať. A nemusím vám hovoriť nič viac. Som neschopný, skutočne úplne neschopný,“ píše sa v dokumente.
V liste sa dotkol aj vtedajších národnostných menšín - konkrétne Nemcov. Už v tom čase bola situácia so sudetskými Nemcami napätá.
„Dajte im, čo si zaslúžia, ale nie viac,“ uviedol.
Prezident sa nevyhol ani sebakritike a tiež kritike ľudu. Masaryk uviedol, že „bol som rovnako hlúpy, ako ostatní“.
„Ľudia sú radi hlúpi, ale nerobte im to jednoduché. Hádajte sa a hádajte sa s nimi,“ dodal.
Okrem toho sa dotkol aj slovenského politika Andreja Hlinku, ktorého nazval „hlupákom“, pre chyby, ktoré urobil s Maďarmi. Zároveň je v liste napísané, že mu treba odpustiť. Tá poznámka zrejme patrí Janovi Masarykovi.
Je všeobecné, že Masaryk a Hlinka sa nemali v láske. Prvý československý prezident bol neúprosný zástanca Československa, kým Hlinka patril k slovenským nacionalistom a požadoval autonómiu Slovenska.
Problémom bolo aj náboženstvo. Hlinka bol katolícky kňaz, ktorému sa nepáčil sekulárny charakter Československého štátu. Naopak Masaryk sa hlásal k tradícii protestantizmu a husitov.
A práve klerofašistický vojnový Slovenský štát sa snažil odkaz Masaryka aj jeho osobu zdiskreditovať, čo sa im u mnohých aj úspešne podarilo.
Masarykov list sa spolu s ďalšími cennými dokumentmi našiel medzi vecami jeho syna Jana Masaryka. Ten najskôr pôsobil ako diplomat, neskôr, počas okupácie Československa, sa stal ministrom zahraničia v exilovej vláde. Po komunistickom prevrate zomrel za záhadných okolností.
Cennosti po Janovi Masarykovi sa zachovali vďaka Antonínovi Sumovi a Lumírovi Soukupovi.
Práve Sum, blízky spolupracovník Jana Masaryka, odovzdal Českému národnému archívu v roku 2005 aj malú bielu obálku s tajomným posolstvom „otca Československa“, ktoré malo byť sprístupnené až v roku 2025.
Podľa Hájkovej je možné, že pri tom mohli byť aj iní ľudia, napríklad dcéra Alica alebo aj Edvard Beneš.
List sa teraz vráti do Národného archívu, kde ho budú podrobne skúmať viacerí odborníci vrátane historikov z Masarykovho ústavu, ktorí potom definitívne potvrdia, z akého roku pochádza, a dodajú k nemu kontext.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
