Hanula pripomína, že spor medzi zakladateľom ČSR a slovenským politikom siahal až do Paríža 1919.
Po desaťročiach čakania bola odhalená písomnosť, ktorú svojmu synovi Janovi nadiktoval zakladateľ Československého štátu a jeho prvý prezident, Tomáš Garrigue Masaryk.
Experti sa domnievajú, že slová „otca“ Československa pochádzajú zrejme z roku 1934, keď bol zdravotný stav prezidenta zlý a myslel si, že umrie.
V liste sa, ku prekvapeniu všetkých, vyjadril aj o slovenskom politikovi Andrejovi Hlinkovi, ktorého nazval „hlupákom“.
Historika Slovenskej akadémie vied, Mateja Hanulu, neprekvapilo, že Masaryk Hlinku nazval takýmto výrazom. Pripomenul, že je všeobecne známe, že obaja politici nemali dobrý vzťah.
„Oni mali veľmi zlý vzťah. Už vlastne od vzniku Československa, od tej neslávne slávnej – nazvime to – Hlinkovej cesty na Parížsku mierovú konferenciu v roku 1919, po ktorej skončil v žalári,“ vysvetľuje historik vo vysielaní TN Live.
Hlinka sa pokúsil obísť československú delegáciu, ktorú viedol Edvard Beneš, a na mierovej konferencii chcel presvedčiť veľmoci o potrebe autonómie Slovenska. Masaryka to veľmi nahnevalo a pokladal to za nebezpečné rozbíjanie spoločného štátu.
„No a tam začal boj Hlinkovej ľudovej strany za autonómiu. V očiach slovenských autonomistov, špecificky ľudákov, bol Masaryk hlavným vinníkom, vďaka ktorému Slovensko nemá autonómiu, pretože sa za to zaručil v Pittsburskej dohode, ktorú sám podpísal, a v ich očiach ju teda nesplnil,“ vysvetľuje Hanula.
Naopak, Masaryk vnímal Hlinku a jeho stranu ako nebezpečných separatistov. Beneš aj Masaryk vnímali český a slovenský ľud ako jeden spoločný, kým Hlinka Slovákov vnímal ako samostatný národ.
Ich názory sa nezhodovali ani v otázke náboženstva. Masaryk presadzoval sekulárny a liberálny charakter štátu s odkazom na husitstvo, kým Hlinkovci boli silní katolíci a presadzovali previazanosť náboženstva na štát. Práve vplyv cirkvi na štát Masaryk kritizoval.
Samotný Masaryk si viackrát neodpustil kritiku katolicizmu ako „tmárstvo“. Mnohých katolíkov mal vytočiť aj pri oslavách na Pražskom hrade, kde vyvesil husitskú vlajku a hral a spieval na klavíri husitskú hymnu „Kdož jste boží bojovníci“.
Prezident bol vierovyznaním protestant, no presadzoval racionálny prístup.
„Čiže ich vzťah bol takýto vyhrotený už od vzniku štátu a mali viacero prestreliek, slovných výmen, obojstranných. Čiže si neboli nič dlžní navzájom. Čiže nie je to prekvapenie,“ uvádza odborník.
„Je skôr prekvapujúce to, že hovorí, že mu treba odpustiť,“ myslí si odborník. Túto poznámku do listu zrejme pripísal Jan Masaryk.
Samotný Masaryk sa stal v klerofašistickom Slovenskom štáte obeťou propagandy. Zo škôl a verejných priestorov sa odstraňovali jeho portréty a sochy. Vykresľovaný bol tiež ako nepriateľ samostatného Slovenska a utláčateľ slovenského národa.
Pritom práve Masarykovi a jeho úsiliu v Spojených štátoch a Veľkej Británii vďačíme za vznik Československa.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
