Storoční ľudia sú najrýchlejšie rastúcou demografickou skupinou na svete, ale iba 1 z 10 ľudí, ktorí sa dožijú 100 rokov, sa dožije ďalšieho desaťročia. Vedci na základe výskumu DNA a mikrobiómu niekdajšej najstaršej ženy sveta zistili, v čom spočíva tajomstvo jej dlhovekosti.
Neúprosnému plynutiu času sa nedá uniknúť. Ľudia, ktorí sa dožijú svojich 110. narodenín, však majú zvláštnu schopnosť oddialiť nevyhnutné.
Dôkladné zdravotné vyšetrenie niekdajšej najstaršej ženy sveta naznačuje, že jedným z dôvodov, prečo sa dožila extrémne vysokého veku, bol jej mimoriadne mladý genóm, píše portál Science Alert.
V auguste minulého roka zomrela najstaršia žena na svete. Maria Branyas Morera, ktorá väčšinu života strávila v Španielsku, pochádzala zo Spojených štátov a dožila sa neuveriteľných 117 rokov.
María Branyas, supercentenaria catalana, vivió 117 años y en 2023 se convirtió en la persona más longeva del mundo.
— Telediarios de TVE (@telediario_tve) September 24, 2025
▶ ️ https://t.co/ZgJQU9hIkG pic.twitter.com/vt2WeL0rRU
Jej mikrobióm a DNA začali skúmať, ešte keď bola nažive. Vedci teraz odhalili, ako je možné, že sa dožila takého vysokého veku. Ukázalo sa, že niektoré z jej vzácnych genetických variantov sú spojené s dlhovekosťou, imunitnými funkciami a zdravým srdcom a mozgom.
Vedci v Španielsku tvrdia, že teraz tieto zistenia využívajú na to, aby „poskytli nový pohľad na biológiu ľudského starnutia, navrhli biomarkery (biologické indikátory) pre zdravé starnutie a potenciálne stratégie na zvýšenie dĺžky života“. Výsledky výskumu publikovali v odbornom časopise Cell Reports Medicine.
Výsledky výskumu sú založené na vzorkách krvi, slín, moču a stolice, ktoré Branyasová dobrovoľne poskytla pred svojou smrťou v roku 2024, keď bola najstaršou žijúcou osobou na svete.
Podľa tímu vedeného vedcami z Výskumného ústavu leukémie Josepa Carrerasa v Barcelone mala Branyas bunky, ktoré sa „cítili“ alebo „správali“, akoby boli oveľa mladšie ako jej chronologický vek. Prekročila priemernú dĺžku života žien vo svojom domovskom Katalánsku o viac ako 30 rokov.
Vedci zistili, že vďaka jej jedinečným génom sa jej bunky správali tak, akoby boli o 17 rokov mladšie. Jej črevná mikroflóra bola navyše v takom stave, v akom býva pri dojčatách.
Vďaka týmto jedinečným vlastnostiam jej tela a génov sa Maria Branyas Morera dokázala dožiť takéhoto veku, a to bez závažnejších zdravotných ťažkostí. Do konca života okolie naplno vnímala. Jediné problémy, ktoré ju ku koncu trápili, boli bolesť kĺbov a strata sluchu.
Vo svojom vysokom veku sa Branyas podľa vedcov prejavovala celkovo dobrým zdravím, ktoré sa vyznačovalo vynikajúcim kardiovaskulárnym zdravím a veľmi nízkou úrovňou zápalu v jej tele.
Vykazovala tiež extrémne nízke hladiny „zlého“ cholesterolu a triglyceridov a veľmi vysoké hladiny „dobrého“ cholesterolu.
Branyas žila mentálne, sociálne a fyzicky aktívny život, ale mala aj šťastie na genetiku. Zatiaľ čo stredomorská strava s vysokým obsahom jogurtu mohla zohrať úlohu v jej dlhom živote, extrémna dlhovekosť je pravdepodobne ovplyvnená širokou škálou genetických a environmentálnych premenných.
Je zaujímavé, že vedci si všimli „obrovskú eróziu“ Branyasových telomér – drobných štruktúr na koncoch chromozómov, ktoré fungujú ako ochranné kryty na šnúrkach topánok.
Teloméry sa skracujú zakaždým, keď sa bunka delí. Keď sa stanú príliš krátke, bunka prestane fungovať a nakoniec odumrie. Krátke teloméry spájajú výskumníci s najobávanejšími chorobami veku – rakovinou, srdcovými problémami či artritídou. Fajčenie, stres a depresia ich skracovanie urýchľujú.
Teloméry chránia náš genetický materiál a ich skracovanie sa vo všeobecnosti spája s vyšším rizikom úmrtia. Nedávne štúdie však naznačujú, že u ľudí, ktorí sa dožívajú extrémne vysokého veku, teloméry nie sú v skutočnosti užitočným biomarkerom starnutia.
Veľmi krátke teloméry mohli, naopak, Branyas poskytnúť výhodu. Hypoteticky povedané, píšu autori, krátka životnosť buniek jej tela mohla zabrániť šíreniu rakoviny.
„Obraz, ktorý vyplýva z našej štúdie, hoci je odvodený iba od tohto výnimočného jednotlivca, ukazuje, že extrémne pokročilý vek a zlé zdravie nie sú vnútorne prepojené,“ píšu autori štúdie - epigenetici Eloy Santos-Pujol a Aleix Noguera-Castells.
Epigenetika je vedecký odbor, ktorý sa zaoberá mechanizmami, rozhodujúcimi o zdraví človeka, prebiehajúcimi nad úrovňou génov.
Výskum len jednej osoby, najmä takej pozoruhodnej ako Branyas, je obmedzený v tom, čo môže odhaliť pre ostatných z nás. Santos-Pujol, Noguera-Castells a ich kolegovia v Španielsku uznávajú, že na potvrdenie ich výsledkov je potrebné skúmať väčšie skupiny ľudí.
Väčšie štúdie porovnávajúce mimoriadne dlhovekých ľudí s ich kratšie žijúcimi rovesníkmi však tiež našli biomarkery, ktoré odlišujú niektorých ľudí, vrátane jedinečných vlastností, ktoré im môžu pomôcť odolávať chorobám.
Storoční ľudia sú najrýchlejšie rastúcou demografickou skupinou na svete, ale iba 1 z 10 ľudí, ktorí sa dožijú 100 rokov, sa dožije ďalšieho desaťročia.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívnu reportáž o najstaršej Slovenke.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
