Toto zistenie by mohlo otvoriť cestu k liečbe, ktorá by dokázala zastaviť postup choroby.
Roztrúsená skleróza patrí medzi najzákernejšie ochorenia nervového systému. Postihuje najmä mladých dospelých a spôsobuje postupnú stratu pohyblivosti či reči.
Vedcom z britskej univerzity v Cambridge sa teraz podarilo urobiť prelomový objav – identifikovali špecifické mozgové bunky, ktoré by mohli vysvetliť, prečo choroba postupuje aj napriek liečbe.
Tím vedcov z v spolupráci s americkým Národným ústavom pre starnutie (NIA) objavil vzácny typ mozgových buniek označovaný ako DARG (disease-associated radial glia-like). U pacientov s progresívnou formou roztrúsenej sklerózy sa tieto bunky vyskytujú až šesťkrát častejšie než u zdravých ľudí.
Podľa štúdie publikovanej v prestížnom časopise Neuron DARG bunky spúšťajú zápal a urýchľujú poškodzovanie mozgového tkaniva. Vedci zistili, že vznikajú z nervových kmeňových buniek, ktoré sa akoby vracajú do vývojovo skorého štádia, no namiesto obnovy mozgu začnú starnúť a vylučovať látky, ktoré poškodzujú okolité bunky.
„Tieto gliové bunky nielenže neplnia svoju pôvodnú úlohu – ony aktívne šíria poškodenie. Uvoľňujú signály, ktoré nútia okolité mozgové bunky starnúť, čím vytvárajú toxické prostredie, ktoré urýchľuje neurodegeneráciu,“ vysvetlil profesor Stefano Pluchino z katedry klinických neurovied v Cambridge.
Pri analýze mozgových tkanív pacientov vedci zistili, že DARG bunky sa nachádzajú práve v oblastiach najväčšieho poškodenia. Ležia v tesnej blízkosti imunitných buniek a pravdepodobne slúžia ako ich „spúšťač“ – udržiavajú chronický zápal, ktorý mozog dlhodobo ničí, uvádza magazín Neuroscience News.
„Snažíme sa porozumieť molekulárnym mechanizmom, ktoré tieto bunky riadia,“ vysvetlila spoluautorka štúdie Alexandra Nicaiseová. „Ak sa nám podarí ich činnosť zmeniť alebo ich z mozgu odstrániť, mohli by sme spomaliť či dokonca zastaviť progresívnu fázu roztrúsenej sklerózy,“ dodala.
Odborníci zároveň predpokladajú, že podobné bunky sa objavujú aj pri iných neurologických ochoreniach, napríklad pri Parkinsonovej alebo Alzheimerovej chorobe. Objav preto môže pomôcť pochopiť širší mechanizmus, ktorý stojí za postupným chátraním mozgu.
Štúdia vznikla v spolupráci viacerých európskych a amerických vedeckých inštitúcií a podporili ju organizácie MS Society a FISM. Vedci už plánujú testovať nové lieky, ktoré by dokázali DARG bunky cielene potlačiť.
Ak sa to podarí, mohlo by ísť o prvú skutočne účinnú terapiu, ktorá dokáže zastaviť progresiu roztrúsenej sklerózy – ochorenia, ktoré dodnes nemá vyliečenie.
Pozrite si archívnu reportáž o živote so sklerózou multiplex:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
