Na prvý pohľad sú zdraví, no ich život sa končí priskoro. Vedci varujú, že úmrtnosť mladých ľudí prudko rastie. Svet podľa nich čelí tichej kríze, ktorú spoločnosť doteraz prehliadala.
Svet čelí novej zdravotnej kríze, ktorá sa dotýka najmä mladých ľudí. Podľa rozsiahlej medzinárodnej štúdie sa zvyšuje úmrtnosť medzi tínedžermi a mladými dospelými, pričom hlavné príčiny sa líšia podľa regiónu – od duševných porúch a závislostí v Severnej Amerike až po infekčné choroby a úrazy v Afrike. Ak sa nezavedú zásadné opatrenia, vedci varujú pred stratou celej generácie.
Výskum Global Burden of Disease, do ktorého sa zapojilo 16 500 vedcov a viac než 300-tisíc zdrojov dát, bol publikovaný v prestížnom časopise The Lancet. Ukázal, že hoci sa priemerná dĺžka života po pandémii covidu-19 opäť zvýšila – na 76,3 roka u žien a 71,5 roka u mužov – úmrtnosť mladých ľudí stúpa. Môže za to hlavne nárast depresií, úzkostí, samovrážd a závislostí od alkoholu či drog.
Riaditeľ Inštitútu pre zdravotné metriky Christopher Murray upozorňuje, že ide o vážny signál pre vlády. „Úzkosť, depresie a sebadeštruktívne správanie mladých, najmä žien, sa stali alarmujúcim trendom. Vieme, že pandémia situáciu ešte zhoršila,“ povedal pre The Guardian.
V Afrike je situácia ešte kritickejšia – mladí tam zomierajú na infekcie, zranenia či komplikácie pri pôrode. V niektorých oblastiach je úmrtnosť žien vo veku 15 až 29 rokov o viac ako 60 percent vyššia, než sa doteraz odhadovalo.
Vedci zároveň varujú, že polovici chorôb a úmrtí by sa dalo predísť znížením rizikových faktorov, ako sú fajčenie, obezita, vysoký tlak či znečistené ovzdušie.
„Zdravie mladých je najlepšia investícia, akú môže spoločnosť urobiť,“ uviedol Githinji Gitahi z organizácie Amref Health Africa. Dodal, že mnohé krajiny zlyhávajú pri poskytovaní integrovanej zdravotnej starostlivosti a prevencie, čo má fatálne dôsledky.
V Reflexe sme sa venovali úzkosti a depresiám spôsobeným šikanou. Pozrite si archívnu reportáž:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
