Nie všetky antidepresíva pôsobia na telo rovnako. Nová analýza ukazuje rozdiely v hmotnosti, tlaku aj tepe a volá po cielenejšom predpisovaní.
Nie všetky antidepresíva spôsobujú rovnaké vedľajšie účinky. Vyplýva to z novej analýzy publikovanej v The Lancet, ktorá porovnávala 30 liekov u takmer 59-tisíc ľudí a ukázala veľké rozdiely v zmene hmotnosti, srdcovej frekvencii a krvnom tlaku už v priebehu niekoľkých týždňov.
Autori dodali, že niektoré lieky vyvolávajú rýchle fyzické zmeny, iné pôsobia relatívne mierne, píšu The Guardian a Euronews.
„Nie všetky antidepresíva sú rovnaké, pokiaľ ide o ich telesné vedľajšie účinky,“ povedal na stretnutí s novinármi spoluautor štúdie Toby Pillinger z King’s College London.
Dodal, že doteraz chýbali porovnávacie dáta, ktoré by lekárom pomohli pri personalizovanom predpisovaní.
Tím spracoval údaje zo 151 štúdií a 17 správ amerického úradu FDA. Ľudia užívali liek alebo placebo v mediáne osem týždňov.
Do porovnania sa dostali často predpisované SSRI ako sertralín, escitalopram a fluoxetín, ale aj mirtazapín, amitriptylín či ďalšie staršie prípravky.
Analýza popísala klinicky významné rozdiely. Pri hmotnosti vychádza rozdiel medzi agomelatínom a maprotilínom na približne štyri kilogramy.
Pri srdcovej frekvencii sa ukázal rozdiel viac než 21 úderov za minútu medzi fluvoxamínom a nortriptylínom.
Autori odhadli, že maprotilín a amitriptylín spôsobili klinicky dôležitý prírastok hmotnosti takmer u polovice pacientov. SSRI celkovo vyšli ako relatívne mierne v porovnaní s inými typmi antidepresív.
Takéto účinky v praxi vedú časť ľudí k prerušeniu liečby, čo môže zhoršiť duševný stav.
„Lepšia tolerancia znamená dlhšie užívanie a lepší výsledok,“ povedal spoluautor štúdie Andrea Cipriani z Oxfordskej univerzity.
Nezávislí odborníci vyzvali na zohľadnenie existujúcich kardiometabolických diagnóz pri výbere lieku a na pravidelné fyzické kontroly počas liečby.
Podľa Azeema Majeeda z Imperial College London treba rutinne sledovať hmotnosť, tlak a pulz u ľudí, ktorí užívajú antidepresíva.
Prasad Nishtala z University of Bath upozornil, že skutočné riziká môžu byť pri dlhodobom užívaní vyššie než v krátkych klinických štúdiách.
Štúdia prináša podklad pre presnejší výber lieku podľa zdravotného profilu pacienta. Antidepresíva zostávajú účinnou liečbou depresie, no rozdiely v telesných účinkoch môžu rozhodnúť o tom, či pacient liek zvládne užívať dostatočne dlho a bezpečne.
Košickí vedci testovali prírodnú liečbu depresie. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
