Vedci z Tokijskej univerzity zistili, že šedivenie vlasov môže byť prirodzeným obranným mechanizmom tela. Ukázalo sa, že pomáhajú chrániť telo pred určitým druhom rakoviny.
Šedivenie vlasov sa väčšinou spája so starnutím, stresom alebo genetikou. Najnovší výskum z Tokijskej univerzity však ukazuje, že šedivé vlasy môžu byť aj signálom, že telo aktívne bráni svoje zdravie. Vedci objavili, že bunky zodpovedné za pigment vlasov majú dve možnosti: buď odídu z hry a spustia šedivenie, alebo zostanú aktívne a môžu sa zvrhnúť do rakoviny kože.
„Šedivenie vlasov a vznik melanómu nie sú náhody, ale dve tváre tej istej bunkovej odpovede na stres,“ vysvetľuje profesorka Emi Nishimura, ktorá výskum viedla spolu s asistujúcim profesorom Yasuakim Mohrim.
Pigmentové kmeňové bunky, známe ako melanocyty, sídlia v koreňoch vlasov a zaisťujú farbu vlasov aj pokožky. Počas života sa neustále obnovujú. Vedci sledovali, ako tieto bunky reagujú na poškodenie DNA u myší. Pri bežných stresoch, ako je ionizujúce žiarenie alebo toxické látky, bunky prechádzajú procesom nazvaným senescenčná diferenciácia – prestávajú sa deliť a vypínajú sa, čo spôsobuje šedivenie vlasov. Tento mechanizmus chráni telo pred možnou rakovinou.
Naopak, pri pôsobení karcinogénov, napríklad UVB žiarenia alebo chemikálií, sa ochranný mechanizmus neaktivuje. Poškodené bunky sa delia ďalej, tvoria nádorové klony a môžu viesť k melanómu. „Rovnaká bunka môže byť buď ochranou, alebo hrozbou – záleží na type stresu a signáloch z okolia,“ dodáva Nishimura.
Vedci upozorňujú, že šedivenie neznamená, že človek je imúnny voči rakovine. Skôr ide o aktívny obranný proces: bunky, ktoré by mohli byť nebezpečné, sa odstránia. Ak sa tento mechanizmus pokazí, riziko melanómu rastie, uvádza web The News.
Tím z Tokijskej univerzity prirovnáva tento proces k senolýze, teda odstraňovaniu buniek, ktoré už nie sú pre telo bezpečné. Z biologického hľadiska je šedivenie malou cestou za ochranu zdravia.
Štúdia publikovaná v Nature Cell Biology navyše naznačuje, že procesy starnutia a rakoviny často využívajú tie isté molekulárne dráhy – len s odlišným výsledkom. Pre vedcov je to nový pohľad na to, ako telo reaguje na poškodenie a ako možno v budúcnosti podporiť zdravé starnutie pri zníženom riziku rakoviny.
Pozrite si archívnu reportáž o rakovine prsníka u mužov:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
