Nový výskum naznačuje, že zápal ďasien môže byť spojený s vyšším rizikom poškodenia mozgového tkaniva. Odborníci radia, ako sa o zuby starať, aby ste chránili aj svoj mozog.
Starostlivosť o chrup a ďasná nemusí byť dôležitá iba pre pekný úsmev. Najnovšia štúdia amerických vedcov naznačuje, že zdravie úst môže ovplyvňovať aj náš mozog a fungovanie pamäte. Ukazuje sa, že zápal v ústach môže byť jedným z faktorov, ktorý sa podieľa na poškodení bielej hmoty mozgu – oblasti zodpovednej za prenos informácií medzi rôznymi časťami mozgu.
Výskum, publikovaný v odbornom časopise Neurology Open Access, sledoval viac než tisíc seniorov vo veku okolo 77 rokov. Ukázalo sa, že ľudia trpiaci ochoreniami ďasien mali v mozgu viac malých poškodení známych ako biele hyperintenzity. Tieto drobné „svetelné škvrny“ na magnetickej rezonancii sú považované za jeden z varovných signálov starnutia mozgu a spájajú sa so zhoršovaním pamäti, pomalším myslením či problémami s rovnováhou.
Podľa autora štúdie, neurológa Souvika Sena z University of South Carolina, ide o ďalší dôkaz toho, že ústne zdravie je úzko prepojené s celkovým zdravím, vrátane mozgu. Hoci výskum zatiaľ nepreukazuje priamu príčinu, výsledky naznačujú, že chronický zápal v ďasnách môže negatívne vplývať na krvné cievy a nervové tkanivá.
Paradentóza a zápal ďasien vznikajú najčastejšie v dôsledku pôsobenia baktérií, ktoré sa pri nedostatočnej hygiene hromadia na zuboch. Telo reaguje zápalom, ktorý sa však pri dlhodobom trvaní môže dostať do krvného obehu a oslabiť drobné mozgové cievy, uvádza web Knowridge.
Práve tieto mikroskopické poškodenia sa podľa vedcov môžu časom prejaviť ako problémy s pamäťou či rýchlosťou myslenia. V štúdii mali ľudia s neliečeným zápalom ďasien až o 56 percent vyššiu pravdepodobnosť, že sa u nich objavia výrazné poškodenia bielej hmoty, v porovnaní s tými, ktorí mali ďasná zdravé.
Zaujímavosťou je, že vedci nepozorovali súvis medzi ochoreniami ďasien a inými typmi poškodenia mozgu, ako sú drobné krvácania či malé mŕtvice. Naznačuje to, že infekcie v ústach môžu zohrávať špecifickú úlohu práve pri narušení bielej hmoty.
Odborníci sa zhodujú, že prevencia je v tomto prípade kľúčová – a pritom vôbec nie náročná. Pravidelné čistenie zubov dvakrát denne, používanie dentálnej nite alebo medzizubných kefiek a návšteva zubára aspoň raz za rok môžu podľa vedcov znížiť riziko dlhodobého zápalu v ústach.
„Ak sa tieto výsledky potvrdia v ďalších štúdiách, správna starostlivosť o ďasná by mohla byť jedným z najjednoduchších spôsobov, ako chrániť mozog pred starnutím,“ uviedol Sen.
Výskumníci zároveň pripomínajú, že štúdia bola krížová, čo znamená, že sledovanie prebehlo iba v jednom časovom bode. Budúce výskumy by mali ukázať, či zlepšenie ústnej hygieny môže riziko poškodenia mozgu aj znížiť.
Kým však prídu ďalšie dôkazy, platí jednoduché pravidlo: čo prospieva ďasnám, môže prospieť aj mozgu. Dôsledná zubná hygiena tak nemusí len zabrániť kazom či zápachu z úst – môže byť aj investíciou do ostrej pamäti v staršom veku.
Pozrite si archívnu reportáž o preventívnych prehliadkach u zubára:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
