Takmer 25 percent Sloveniek v reprodukčnom veku trpí anémiou. Mnohé však ani nemusia vedieť, že s ich zdravím niečo nie je v poriadku.
Anémia je stav, pri ktorom má telo nedostatok zdravých červených krviniek alebo hemoglobínu, teda farbiva, ktoré v krvinkách prenáša kyslík.
Keď hemoglobínu či krviniek ubudne, orgány a tkanivá dostávajú menej kyslíka, čo sa môže prejaviť únavou, slabosťou aj vážnejšími komplikáciami.
Dôležité je, že anémia nie je jedna konkrétna choroba, ale skôr signál, že v tele prebieha problém, ktorý treba nájsť a liečiť.
Patrí k najrozšírenejším výživovým deficitom na svete. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie trpí celosvetovo anémiou približne 33 percent žien, 40 percent tehotných žien a až 42 percent detí do päť rokov.
Inými slovami, takmer každé druhé dieťa a tretia dospelá žena na svete má nižší hemoglobín, než je optimálne.
Slovensko nemá taký alarmujúci výskyt anémie, no napriek tomu nejde o zanedbateľný problém. Podľa údajov globálneho reportu o výžive je anémiou postihnutých okolo 23,5 percent žien v reprodukčnom veku (15 – 49 rokov) na Slovensku.
Mnoho ľudí pritom ani nemusí vedieť, že má anémiu. Jej mierna forma často prebieha potichu. Telo sa na nižší prísun kyslíka postupne adaptuje a človek si únavu či slabosť vysvetľuje stresom alebo nedostatkom spánku.
„Anémia sa často hlási nenápadne. Ľudia ju spočiatku pripisujú stresu či veku. V prípade, že sa anémia vyvíja postupne v priebehu niekoľkých mesiacov, človek nemusí mať žiadne ťažkosti a patológia v krvnom obraze sa zistí až v priebehu preventívnej prehliadky či pri inom vyšetrení,“ uviedla primárka hematológie a transfúziológie Nemocnice Bory Lucia Majbová.
Niektorí ľudia sa teda o anémii dozvedia až pri odbere krvi na preventívnej prehliadke, iní aj po dramatickom prejave – napríklad keď odpadnú.
Neliečená anémia znižuje fyzickú aj psychickú výkonnosť a v ťažších prípadoch môže zaťažovať najmä srdce, ktoré musí pracovať intenzívnejšie, aby kompenzovalo chýbajúci kyslík.
To môže prispieť k problémom so srdcovým rytmom či zlyhávaniu srdca. V tehotenstve sa anémia spája s vyšším rizikom predčasného pôrodu a nízkej pôrodnej hmotnosti dieťaťa.
Anémia vzniká typicky tromi mechanizmami – telo nevyrába dosť krviniek/hemoglobínu, stráca krv, alebo sa krvinky nadmerne rozpadajú.
Najčastejšou príčinou je nedostatok železa, ktoré je kľúčové pre tvorbu hemoglobínu. K jeho deficitu môže viesť nízky príjem v strave, zhoršené vstrebávanie, strata krvi (u žien často pri silnej menštruácii, u iných aj pri skrytom krvácaní z tráviaceho traktu) alebo zvýšené nároky v tehotenstve či období rastu.
„Anémia z nedostatku železa sa môže vyskytnúť u žien aj u mužov, no ženy sú ňou ohrozené častejšie. U žien zohráva významnú úlohu najmä menštruácia. Silné alebo dlhodobé menštruačné krvácanie vedie k pravidelným stratám železa,“ poznamenala Majbová.
Dodala, že najrizikovejšími obdobiami v živote ženy je puberta, keď sa začína menštruácia, a obdobie tehotenstva a dojčenia. Telo má v týchto obdobiach zvýšené nároky na železo, pretože ho žena potrebuje nielen pre seba, ale aj pre správny vývoj dieťaťa.
„U dospelých mužov je anémia menej častá, a preto si vždy zaslúži dôkladnejšie vyšetrenie. Najčastejšie ide o chronické, často skryté krvácanie z tráviaceho alebo urogenitálneho traktu ako napríklad vredy žalúdka, polypy, chronické zápalové ochorenia čriev či nádorové ochorenia. Práve u mužov platí, že anémia nie je diagnóza sama osebe, ale signál, že v organizme sa niečo deje,“ doplnila Majbová.
Ďalšou príčinou môže byť nedostatok vitamínu B12 a kyseliny listovej. Pri B12 je dôležité, že nejde iba o stravu. Častou príčinou môže byť aj porucha vstrebávania.
„Nedostatkom vitamínu B12 sú ohrození najmä vegetariáni, vegáni, diabetici dlhodobo užívajúci niektoré lieky na cukrovku či ľudia po operačnom odstránení žalúdka alebo časti tenkého čreva,“ priblížila Majbová.
Doplnila, že u človeka sa môžu objaviť aj obe formy anémie, teda z nedostatku železa aj z nedostatku vitamínu B12. Nie je to výnimočné.
Objavuje sa to napríklad pri ochoreniach tráviaceho traktu, po odstránení žalúdka a časti čreva či pri dlhodobo nevyváženej strave.
V neposlednom rade môžu anémiu spôsobiť chronické ochorenia, ako chronický zápal, zlyhávanie obličiek či nádorové ochorenia. Tie môžu viesť k anémii aj bez zjavného krvácania. Mechanizmy sú komplexné a liečba stojí najmä na kontrole základného ochorenia.
„Základom prevencie anémie je pestrá a vyvážená strava. Mala by obsahovať mäso, strukoviny, zeleninu aj ovocie. Jedálniček je vždy potrebné prispôsobiť veku a životnej fáze,“ pripomenula Majbová.
Medzi potraviny bohaté na železo patria najmä červené mäso, pečeň, strukoviny, listová zelenina a celozrnné výrobky. Vitamín B12 sa nachádza v živočíšnych produktoch, najmä v červenom mäse, vnútornostiach a vaječnom žĺtku.
Vegáni a vegetariáni sú vystavení vyššiemu riziku vzniku anémie. Keďže sa vitamín B12 prirodzene nachádza najmä v živočíšnych potravinách, mali by ho pravidelne dopĺňať.
Pri železe je pre nich dôležité zaradiť do jedálnička dostatok strukovín, celozrnných výrobkov a potravín bohatých na vitamín C, ktorý vstrebávanie železa zlepšuje.
„Anémii sa dá do istej miery predchádzať, no preventívne užívanie železa bez odporúčania lekára neodporúčam. Ak človek nepozná svoje hodnoty železa v krvi, jeho nadbytok môže organizmu skôr uškodiť, pretože sa môže ukladať v orgánoch, ako sú napríklad pečeň či srdce,“ odporučila Majbová.
Medzi najčastejšie prejavy anémie patrí dlhodobá únava, slabosť, znížená výkonnosť, problémy so sústredením, podráždenosť, závraty, dýchavičnosť, búšenie srdca, zrýchlený pulz, bledosť kože a slizníc, studené končatiny, bolesti hlavy, horšia koncentrácia či hučanie v ušiach.
Pri niektorých typoch anémie sa môžu objaviť aj špecifické prejavy. Pri nedostatku železa napríklad lámavé nechty a vlasy či zvláštna chuť na nejedlé veci (napríklad ľad).
Pri nedostatku vitamínu B12 sú dôležitým varovaním neurologické ťažkosti, ako brnenie a necitlivosť končatín, poruchy chôdze či pamäti.
Ak sa pridá odpadávanie, bolesť na hrudníku, výrazná dýchavičnosť v pokoji, silné búšenie srdca alebo podozrenie na krvácanie, je na mieste rýchly kontakt s lekárom.
„Ignorovať by sa nemala únava, slabosť, zhoršenie fyzickej výkonnosti u predtým zdravých ľudí. Ak ťažkosti pretrvávajú, alebo sa zhoršujú, prípadne sa pridá k únave spontánny vznik modrín či pretrvávajúca zvýšená teplota, je na mieste návšteva lekára,“ upozornila Majbová.
Prejavy závisia od toho, aký nízky je hemoglobín a ako rýchlo klesal. Pri pomalom poklese môžu byť príznaky dlho mierne, pri náhlom (napríklad pri krvácaní) môžu prísť rýchlo a výrazne.
Najjednoduchšia cesta k diagnóze je krvný obraz. Z neho sa dá vyčítať koncentrácia hemoglobínu, hematokrit aj ďalšie parametre.
Ak krvný obraz ukáže anémiu, lekár zvyčajne pátra po príčine. Zisťuje hladiny železa, vitamínu B12 a kyseliny listovej. Podľa situácie môže ďalej urobiť testy na skryté krvácanie v stolici či ďalšie vyšetrenia.
Následne nastúpi na rad liečba. Lieči sa nielen samotná anémia, ale aj to, prečo k nej došlo. Pri ľahkej až strednej anémii prebieha liečba najčastejšie ambulantne.
„Liečba anémie závisí od jej príčiny. V prípade, že chýba železo, vitamín B12 či kyselina listová, liečba pozostáva v ich dopĺňaní. Ak je anémia vedľajší nález iného chronického ochorenia, liečba spočíva v liečení daného ochorenia. A keď je anémia súčasťou onkologického ochorenia, liečba je komplexná a patrí do rúk špecialistov,“ priblížila Majbová.
Pri železodeficitnej anémii sa dopĺňa železo vo forme tabletiek či kapsúl. Zlepšenie hemoglobínu sa môže ukázať už v priebehu niekoľkých týždňov, no dopĺňanie má pokračovať aj po úprave hodnôt, aby sa doplnili zásoby.
Vstrebávanie zlepšuje vitamín C. Naopak káva, čaj či mlieko ho môžu brzdiť. Pri užívaní železa sú časté nežiadúce tráviace účinky.
„Pri terapii železom sa môžu objaviť mierne tráviace ťažkosti, napríklad ťažoba žalúdka či zápcha, ktoré sa dajú zvládnuť úpravou dávky alebo zmenou preparátu,“ vysvetlila Majbová.
Pri nedostatku B12 sa často volí injekčné podanie, najmä ak ide o problém so vstrebávaním; pri kyseline listovej sa opäť podávajú tabletky, no rieši sa aj jedálniček.
Pri anémii chronických ochorení je kľúčová liečba základnej diagnózy.
Ak je hemoglobín výrazne nízky alebo sú prítomné závažné symptómy (odpadávanie, bolesti na hrudníku, výrazná slabosť či dýchavičnosť v pokoji), môže byť potrebná hospitalizácia pre ťažkú anémiu.
V niektorých situáciách je riešením krvná transfúzia, aby sa rýchlo obnovil prenos kyslíka. Pri ťažkom deficite železa môže lekár zvoliť aj intravenózne železo.
„Transfúzia krvi sa pri anémii používa skôr výnimočne a zvyčajne až v závažných alebo život ohrozujúcich situáciách. Ide najmä o prípady veľkého krvácania, napríklad počas operácií, pri pôrodoch, po autonehodách alebo vtedy, keď bežná liečba anémie nezaberá a pacient má výrazné ťažkosti,“ spresnila Majbová.
Transfúzia funguje rýchlo a zlepšenie zdravotného stavu pacienta prichádza krátko po podaní. Je však závislá od dobrovoľných darcov, ktorých krv podlieha veľmi prísnym kritériám.
„Napriek týmto opatreniam sa môžu zriedkavo vyskytnúť vedľajšie reakcie, napríklad zvýšená teplota po podaní transfúzie, alergická reakcia alebo tvorba protilátok proti darcovskej krvi. Prenos infekčných ochorení je v súčasnosti veľmi vzácny,“ upozornila Majbová.
Popri liečbe je vhodné upraviť aj športové návyky.
„Pri novodiagnostikovanej ťažkej anémii sa športovanie neodporúča, pretože organizmus nemá dostatok červených krviniek na to, aby zvládal zvýšenú fyzickú záťaž. Pri ľahších formách anémie nie je pohyb úplne zakázaný, človek však môže pociťovať rýchlejšiu únavu, nižšiu výkonnosť a potrebu častejších prestávok. Dôležité je počúvať svoje telo a neprepínať sa,“ poradila Majbová.
Pozrite si aj reportáž o darovaní krvi:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
