Čo naznačuje biely povlak na mede pripomínajúci penu? Tento znak môže na prvý pohľad vyvolať obavy. Málokto vie, že ide o prirodzený výsledok výroby, ktorý zaisťuje vysokú kvalitu produktu.
Med patrí už po stáročia k obľúbeným prírodným sladidlám a mnohí ho považujú za oveľa zdravšiu alternatívu bežného cukru. Aj keď ide o produkt, ktorý konzumujeme od detstva, s medom sa spájajú aj niektoré nejasnosti.
Jednou z takýchto otázok je existencia bielej peny na povrchu včelieho elixíru. Biely povlak na mede môže byť rušivý, najmä ak sa objaví po dlhom skladovaní. Mnohých ľudí to zaskočí a potom sa konzumácie takéhoto medu zdráhajú - robia však chybu.
Čo na prvý pohľad pôsobí mierne odstrašujúco, je v skutočnosti dôkazom, že med je v čo najprirodzenejšej forme. Biela pena totiž nie je znakom znehodnotenia, ale svedčí o kvalite a živosti medu, najmä ak je surový a minimálne spracovaný.
Keď sa med počas výroby naleje do pohárov, do jeho štruktúry vstupuje malé množstvo vzduchu, ktoré sa potom hromadí na povrchu vo forme bublinkovej vrstvy. Tvorba bielej peny je bežná najmä u nefiltrovaných medov, ktoré neboli tepelne upravené.
Ak je med po vytočení z plástov plnený priamo do pohárov – často ručným, remeselným spôsobom – vzduch sa doň dostáva prirodzene.
Táto pena môže obsahovať aj častice včelieho vosku, aminokyselín peľu alebo propolisu – všetky tieto prírodné zložky pochádzajú priamo z úľa.
Napriek tomu, že môže vyzerať netradične, táto pena nijako negatívne neovplyvňuje chuť ani arómu medu. Ak vám pena prekáža, jednoducho ju môžete lyžicou odobrať alebo jemne zamiešať späť do medu. Získate tak nielen príjemnú konzistenciu, ale aj všetky pôvodné cenné zložky, ktoré sa v mede prirodzene vyskytujú.
Pre pozorných spotrebiteľov sú takéto detaily dôležité. Priemyselná výroba medu v procese intenzívneho filtrovania a zahrievania eliminuje väčšinu voskových častíc alebo zvyškov peľu. Aj keď sa efekt zdá byť „estetickejší“, číry med je niekedy zbavený niektorých enzýmov zodpovedných za jeho antibakteriálne a antioxidačné účinky.
Často s otázkou bielej peny prichádza aj ďalšia: je kryštalizácia medu znakom kvality?
Kryštalizácia (nesprávne nazývaná cukornatenie medu), je úplne prirodzený a nezávadný fyzikálny proces, pri ktorom med tuhne v dôsledku tvorby kryštálikov glukózy.
Čím nižší je obsah vody, tým je med považovaný za kvalitnejší. Skryštalizovaný med je často dôkazom, že med nebol neprimerane zahriaty a nebola doň pridaná žiadna voda alebo cukor. Správny med je v podstate presýtený cukornatý roztok, preto je kryštalizácia úplne logickým procesom. Kryštalizácia prebieha postupne od mierneho zakalenia až po úplné stuhnutie.
Ak med po čase skryštalizuje, stačí ho ľahko rozohriať vo vodnom kúpeli s teplotou do 40 °C, aby ste zachovali väčšinu výživných látok. Takto med opäť získa pôvodnú tekutú konzistenciu, no nestratí dôležité enzýmy ani svoju jemnú kvetovú vôňu.
Pomer cukrov: Medy s vysokým obsahom glukózy (hroznového cukru), ako je repkový med, kryštalizujú rýchlejšie. Medy s vyšším podielom fruktózy (ovocného cukru) kryštalizujú pomalšie.
Obsah vody: Med s nižším obsahom vody je považovaný za kvalitnejší a býva aj presýtenejším roztokom cukrov, čo logicky podporuje kryštalizáciu.
Obsah peľu: Peľové zrniečka slúžia ako kryštalizačné jadrá, na ktoré sa nabaľujú kryštáliky glukózy, čím sa proces urýchľuje.
Teplota: Okolitá teplota ovplyvňuje rýchlosť kryštalizácie. Miešanie medu napomáha rozbíjať kryštáliky a tvorí krémovú konzistenciu.
Medu je výrazne menej a je aj drahší. Chovatelia včiel prišli o viac ako dvojnásobný počet rodín. Pozrite si reportáž z júla 2025.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
