Fenomén ignorovania žiadostí uchádzačov o prácu sa rozšíril aj na Slovensku. Záujemcov je veľa, firmy nemajú čas a všetci sa spoliehajú iba na rozosielanie životopisov. Odborníčka vysvetlila, čo môžu absolventi robiť pre to, aby zaujali budúcich zamestnávateľov.
Stalo sa vám niekedy, že ste poslali životopis firme, ktorá zverejnila ponuku práce, no nikdy sa vám neozvala? Mladí absolventi, ktorí si hľadajú prvé zamestnanie, to zažívajú čoraz častejšie.
Kandidát investuje čas do prípravy životopisu a motivačného listu, prispôsobuje ich konkrétnej pozícii a potom čaká dni, týždne alebo mesiace bez akejkoľvek informácie o tom, či bola jeho prihláška vôbec prijatá, či prebieha výberové konanie, alebo či bola zamietnutá.
Dáta naznačujú, že neodpovedanie uchádzačom nie je okrajová nepríjemnosť, ale bežná prax. V prieskume Indeed z roku 2023 74 percent zamestnávateľov z USA, Veľkej Británie a Kanady priznalo, že sa ignorovanie väčšiny záujemcov stalo pevnou súčasťou náborového prostredia.
Takéto správanie firiem má však svoje dôvody. Na Slovensku sa súčasne prejavuje viac trendov: konkurencia rastie, niektoré pozície miznú alebo sa naťahujú a absolventi narážajú na bariéru prvej skúsenosti.
„Za posledný rok výrazne stúpla aktivita uchádzačov o prácu. Zatiaľ čo v roku 2024 reagovalo na jeden inzerát na Profesii v priemere 21 ľudí, vlani 29 a tento rok až 38. Firmy, ktoré nemali nastavenú automatickú odpoveď s formulkou, že sa budú ozývať len relevantným kandidátom, tak majú výrazne viac práce. Čo ich však neospravedlňuje, každá firma by na zaslaný životopis mala zareagovať,“ uviedla pre TVNOVINY.sk PR manažérka Alma Career Slovakia Ľubica Melcerová.
Napríklad portál Profesia.sk zaznamenal pokles ponúk z 314 220 v roku 2023 na 296 892 v roku 2024, teda približne o 5,5 percenta. V roku 2024 reagovalo na jednu ponuku v priemere 21 uchádzačov.
„Z dát portálu Profesia vyplýva, že aktivita uchádzačov a uchádzačiek o prácu výrazne rastie. Inak to nie je ani pri vekovej kategórii od 18 do 24 rokov. V roku 2024 odoslali o 20 percent reakcií na ponuky viac ako rok predtým, porovnanie rokov 2025 a 2024 ukazuje 16-percentný nárast,“ priblížila Melcerová.
Pre absolventov môže byť situácia až paradoxná. Trh práce môže navonok pôsobiť dynamicky, no prechod zo školy do prvého zamestnania je často náročný. V roku 2024 tvorili podľa slovenského ministerstva práce ľudia, ktorí ešte nikdy nemali zamestnanie, 36,2 percenta z priemerného počtu nezamestnaných.
Medzi evidovanými uchádzačmi z radov absolventov prvého a druhého stupňa vysokých škôl tvorili v roku 2023 absolventi zahraničných univerzít podiel 11,69 percenta. Išlo o najvyššiu hodnotu za sledované roky v analýze Centra vedecko-technických informácií SR.
Rozdiely sú podľa The Vienna Institute for International Economic Studies (wiiw) výrazné aj medzi regiónmi. Trh práce v Bratislave funguje inak než na východe Slovenska. Zatiaľ čo v hlavnom meste bola v poslednom kvartáli 2023 nezamestnanosť 2,2 percenta, v Prešovskom kraji dosiahla 10,7 percenta.
Neodpovedanie na žiadosti o zamestnanie sa často vysvetľuje aj komunikačnými problémami a býva vnímaný ako vedľajší produkt moderného náboru.
„Ak má zamestnávateľ už po prvom prezretí životopisu o kandidáta záujem, v takom prípade je postup rýchly a uchádzača kontaktuje okamžite. Ak si však nie je istý, či ide o vyslovene vhodného kandidáta, môže sa stať, že taký životopis ,zapadne‘. Zo strany kandidáta sa komunikácia najčastejšie preruší pred pohovorom,“ povedala Melcerová.
Lacnejšie online inzerovanie zvyšuje objem náborových procesov. Firmy dostávajú viac prihlášok, časť pozícií zostáva dlho neobsadená a často nie je jasné, kto má uzavrieť komunikáciu s kandidátmi.
Mnohé firmy používajú náborové systémy. Tie zhromažďujú životopisy a motivačné listy, ukladajú kandidátov do databázy a triedia ich podľa pozície, skúseností, zručností či odpovedí vo formulári. Personalistom zároveň umožňujú posúvať kandidátov medzi jednotlivými fázami výberu a posielať automatické odpovede.
V niektorých prípadoch tak môže byť kandidát vyradený ešte pred osobným posúdením personalistom.
Zároveň rastie pracovné zaťaženie ľudí, ktorí majú na starosti nábor nových zamestnancov, čo zvyšuje pokušenie odpovedať len úzkemu výberu a zvyšok ignorovať.
„Výrazný vplyv má to, že v mnohých firmách nemajú priamo personálne oddelenie, a tak manažéri, ktorí sa venujú prehodnocovaniu uchádzačov, pri takom kvante záujemcov nestíhajú reagovať. Z dlhodobého hľadiska to však poškodzuje imidž spoločnosti a má to zlý vplyv na značku zamestnávateľa,“ dodala Melcerová.
Pre absolventov má ignorovanie zo strany firiem dva hlavné negatívne vplyvy.
Prvý je praktický, teda že sa im predĺži hľadanie práce a skomplikuje plánovanie. Druhý je psychologický: môžu zažívať pocit bezmocnosti, pokles motivácie aj sebavedomia.
Opakované ignorovanie zo strany firiem je demotivujúce a čakanie na odpoveď, ktorá nikdy nepríde, je pre ľudí často stresujúcejšie než jasné odmietnutie.
„Pre psychiku každého, kto zažije viacero odmietnutí, je to náročné a taký človek môže stratiť motiváciu a dôveru vo výberový proces. Pri mladých ľuďoch je to o to citlivejšie, že často ide o o ich prvý kontakt s pracovným trhom a získavajú prvé skúsenosti. Môže to vyústiť do toho, že budú venovať menej pozornosti príprave na ďalšie pohovory a znižovať tak svoju šancu. Je to nepríjemné aj z hľadiska sebavedomia a dôvery voči zamestnávateľom,“ priznala Melcerová.
Absolvent nezmení systém náboru, ale môže si nastaviť stratégiu, ktorá minimalizuje čas v neistote a zvyšuje šancu na odpoveď.
Treba vychádzať z predpokladu, že veľká časť prihlášok nebude mať odpoveď. Je dobré viesť si jednoduchý prehľad: kde sa uchádzač prihlásil, kedy, aký bol sľúbený termín odpovede a kedy je vhodné pripomenúť sa. Dôležité je nespoliehať sa na pocit typu „už som tam písal“, ale mať systém.
„Málokto pri hľadaní práce reaguje iba na jednu pracovnú ponuku. Uchádzači zväčša reagujú na všetky pracovné ponuky, ktoré ich zaujmú. Niektorí oslovia priamo zamestnávateľov, u ktorých by chceli pracovať,“ povedala Melcerová.
Riziko, že uchádzač nedostane odpoveď, možno znížiť aj tým, že si vyberá inzeráty s jasným dátumom, konkrétnym menom kontaktu, transparentným popisom práce a ideálne aj s uvedeným mzdovým rozpätím.
„Technologicky vyspelejšie firmy, ktoré využívajú napríklad aj AI vrátane veľkých korporátov, odpovedajú rýchlejšie, keďže majú jasne stanovené postupy a pravidlá, že uchádzač musí dostať minimálne automatickú odpoveď,“ pripomenula Melcerová.
Pre tých, ktorí nikdy predtým nepracovali, sa dajú posilniť „signály serióznosti“. Uchádzač si môže pripraviť portfólio projektov, ukážky práce, dobrovoľníctvo, stáž alebo jasne popísané školské projekty. Toto je obzvlášť dôležité v segmentoch, kde je veľa uchádzačov a firma sa rozhoduje rýchlo.
„Mali by vyniknúť. To znamená získavať prax a pracovné skúsenosti už počas školy, neustále na sebe pracovať, absolvovať rôzne kurzy. Ak aj sú nezamestnaní alebo si dlhšie hľadajú prácu, treba sa popri tom vzdelávať, a to nielen v rámci hard skills, ale aj soft skills. Dôležité je prispôsobovať životopis ponukám, na ktoré reagujú – vyzdvihnúť najrelevantnejšie zručnosti, skúsenosti a svoje silné stránky pre danú pozíciu,“ odporučila Melcerová.
Ak sa chce uchádzač pripomenúť, mal by to urobiť krátko a vecne a nie ako prosbu o spätnú väzbu. Namiesto toho by sa mal opýtať, aké sú ďalšie kroky.
Rovnako nie je dobré spoliehať sa iba na online rozosielanie životopisov, keďže to robí mnoho ďalších uchádzačov. Absolvent by mal skúsiť využívať sieť kontaktov cez vysokú školu, kariérne centrá, podujatia a priame oslovenie.
Na škodu nie je ani využiť verejné nástroje trhu práce. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny uvádza, že pracovné ponuky môžu absolventi hľadať aj cez portál služieb zamestnanosti, kde má evidovaný uchádzač profil a systém mu páruje vhodné ponuky. Zároveň si vie aktivovať agenta na automatické vyhľadávanie pozícií podľa preferencií.
„Rezort práce eviduje potreby mladých ľudí, ako sa umiestniť na trhu práce, preto aj pokračuje v druhej fáze úspešného projektu ,Právo na prvé zamestnanie‘, ktorý bol spustený za súčasnej vlády ešte v apríli 2024. Projekt pomáha mladým ľuďom po skončení školy získať požadované pracovné zručnosti a zároveň umožňuje zamestnávateľom získať nových pracovníkov,“ uviedlo pre TVNOVINY.sk ministerstvo.
Okrem toho spomenulo aj projekty „Finančné stimuly pre zamestnanosť“ a „Individualizovaný a komplexný prístup so zameraním na poradenské činnosti / Poradenstvom k zamestnaniu“, ktoré majú tiež za úlohu pomôcť absolventom s prvým zamestnaním a so zvýšením ich konkurencieschopnosti na pracovnom trhu.
Viacerí absolventi vysokých škôl tiež volia život a prácu v zahraničí. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
Takto to vyzeralo tesne pred štartom:
Najrizikovejšia časť misie Artemis II je za nami
Úprimná radosť
