Podľa agenta má na ktorúkoľvek ligu sveta, navyše ovláda šesť jazykov, mohol by si vyberať. Francesco Calzona pridáva, tvrdí, že si ani sám neuvedomuje, aký je dobrý a už dávno mal byť oveľa ďalej, než je dnes. Možno preto sa ho médiá i tribúny najčastejšie pýtajú na prestup, ale ani tu nezostáva nič dlžný svojej povahe. „Veď som Slovák, v zahraničí už pôsobím,“ smeje sa exkluzívne pre TVNOVINY.sk Lukáš Haraslín.
Na ihrisku trávil od piatich rokov aj šesť hodín denne. Po tréningoch v juniorke Slovana si chodil zakopať s mužmi v Lamači, nie von s kamošmi. Nečudo, že už v sedemnástich odchádzal do Parmy.
Debutoval na slávnom San Sire, viedol ho legendárny Hernan Crespo, prestížny taliansky denník La Gazzertta dello Sport ho onedlho prirovnal k diamantu a v tuneli podával ruku Cristianovi Ronaldovi, svojmu idolu.
Má v sebe to, čo geniálne vedel Robben, len z druhej strany. Spartu ako najlepší hráč ligy doviedol k dvom titulom v rade, čo sa na Letnej podarilo naposledy pred 23 rokmi. V pražských uliciach mu prajú šťastie aj fanúšikovia Slavie.
Po postupe do osemfinále majstrovstiev Európy prišiel na rozhovor s pizzou. Gólové oslavy doma vymýšľa s malým synom a potom ich na ihrisku bláznivo predvádza. Šmýka sa, vyplazuje jazyk, k uchu prikladá imaginárny telefón, posiela srdiečka do publika. Futbalom žije on, manželka aj deti – celá rodina. „Ale po prehrách musí byť doma ticho,“ priznáva s úškrnom „Šulo“.
Dnes bez pizze?
Áno, áno (smiech). Futbal bol rýchly, sezóna hore-dole, po Eure málo odpočinku, ani som sa nenazdal a štartovala nová. A vidíte, už sa rozprávame znova.
No po stredajšom priamom kope, ktorým ste v predĺžení rozhodli a poslali Spartu do semifinále pohára, ste si zrejme dopriali.
Práveže bolo veľa hodín, tak som zjedol len polovičku hamburgera (smiech).
Ale v prvom rade ma veľmi teší, že sme postúpili do semifinále, hoci zápas to bol skutočne náročný, súper tesne pred koncom vyrovnal na 2:2. No veril som, že výsledok, aby sme predišli penaltám, zlomíme ešte v predĺžení. A podarilo sa.
Výrok priaznivcov, že po novom sú top piatimi klenotmi Prahy hrad s katedrálou, Karlov most, „Václavák“ a Lukáš Haraslín, ste už počuli?
(Smiech) To som veru ešte nepočul.
Chvály na vašu adresu sa však zďaleka nezrodili minulý týždeň. Na slová expertov či trénerov, podľa ktorých ste jasne najlepším hráčom českej ligy, s čím súhlasia i výsledky mnohých fanúšikovských ankiet, ste si už azda aj zvykli.
Sú to príjemné správy, krásne sa čítajú, samozrejme, ale snažím sa ich príliš nevnímať, neuspokojiť sa. Skôr ma motivujú, aby som na ne vyrobil dôvod v každom stretnutí, a tak čo najviac pomáhal tímu. Futbal je kolektívny šport a bez mužstva by ste určite ani vy neboli takou individualitou, akou možno ste.
Okrem najlepšieho máte v Sparte aj povesť najhlučnejšieho hráča. Brian Priske spomínal, že v tréningovom centre na Strahove vás počuť už z výťahu...
Áno, ja sa stále snažím, hoci zďaleka nie vždy trafím vhodný moment, aby v kabíne vládla dobrá atmosféra, aby sa partia naladila na správnu vlnu. I keď, jasné, sedí v nej tridsať ľudí, teda tridsať rôznych pováh a zmýšľaní. No zakaždým skúšam čosi vymyslieť. Na tréningoch často rýpem, podpichujem, nech to má tempo, nech sa každý športovo naštve a napreduje. Myslím, že nám to prospieva.
Niektorí odborníci dokonca pridávajú, tvrdia, že deviatu najkvalitnejšiu súťaž Európy a pätnástu na svete výkonnostne dávno prevyšujete. Že ste osvedčená zbraň, nenahraditeľný, nadštandardný a hráte svoj vlastný šport.
Ako hovorím, všetko sú to krásne slová, ale futbal je a môže byť nevyspytateľný, nie vždy vám veci vyjdú podľa predstáv. Na ihrisko však zakaždým vychádzam s tým, že na ňom chcem nechať maximum. Možno nemám nejaký extrémny prínos, čo sa bránenia týka, ale o to viac sa snažím presadiť smerom dopredu. No opakujem, bez spoluhráčov by som toľko gólov určite nedával.
Na otázku, kde sa vo vás berie taká forma, azda našiel odpoveď Dušan Kuciak. Vraj máte dva svety – rodinný a futbalový. A práve ten prvý vám najviac pomáha v tom druhom. Je to tak?
Pravdaže. Ak máte doma pohodu, hrať futbal je lahoda. S manželkou sme po rokoch výborne zohratí. Presne vie, že som výbušný typ a po nevydarenom zápase bývam nervózny, preto sa niekedy radšej ani nerozprávame.
Pre futbal i pre seba navzájom sme obaja obetovali veľmi veľa, máme dve deti a vážime si jeden druhého, harmónia v rodine je to najviac. Áno, niekedy z domu odchádzam vytočený, že malí neposlúchajú, no hneď ako vkročím na Strahov, všetko zo mňa opadne. Niežeby som vtedy na rodinu nemyslel, len chcem povedať, že prepínam z módu do módu, rodinné záležitosti neťahám do športu a športové medzi rodinu.
No keď v neskorých hodinách fandíte Realu a z celého hrdla kričíte „Vamos!“, výbušný typ je asi skôr vaša manželka...
(Smiech) O to horšie je, že Ligu majstrov už so mnou začal pozerať aj malý. Nedokážem mu vysvetliť, že musí ísť spať. Manželka sa už „nemôže dočkať“ toho, keď vyrastie aj dcérka, a pridá sa ku mne so synom.
Luca je futbalový blázon, chodievame napríklad aj na hokej, večery teda prevažne trávime na štadiónoch alebo pri obrazovke. Šport totálne žerie, ako ja, keď som bol malý, už mu i prischla prezývka „Šulo junior“.
Žena mi to trochu vyčíta, no vždy jej odvetím – bohužiaľ, zobrala si si futbalistu, navyše z futbalovej rodiny.
Na Letnej od vášho príchodu platí, že čo sezóna, to lepšia. Najprv tretie miesto, potom titul, double, teraz Liga majstrov... Väčšina Slovákov sa pritom v Sparte popálila.
Sparta vždy bola a vždy bude výnimočnou, je najlepším klubom v Česku, čo so sebou automaticky prináša obrovský tlak, asi sa s ním nedokáže popasovať každý. Teraz netvrdím, že mám nejakú čarovnú nezlomnú mentalitu, len robím, čo viem, a ako najlepšie viem.
V tejto sezóne sa síce trochu trápime, ale po dlhých rokoch sme postúpili do Ligy majstrov, spravili kus roboty, čo pribrzdilo naše, predtým dva ročníky bezchybné, výkony v lige. Veď sme získali i obhájili titul, čo sa „železnej“ nepodarilo viac než dve dekády.
Navyše, zažil som tu už aj časy, keď sme v troch zápasoch schytali pätnásť gólov – päť s Liverpoolom, štvorku od Plzne, šesť na Anfielde – no potom sa pozviechali, verili jeden druhému a zaknihovali double, čo by rozhodne nedokázal každý. Práve v tom tkvie sila veľkých tímov.
Kríza sa na nás vybláznila pred Vianocami, no po sviatkoch sme do súťaže vstúpili bravúrne a zakopli až v marci proti Libercu. Body nám z náročnej jesene síce chýbajú, ale som presvedčený, že do konca sezóny ešte môžeme zamiešať karty. Sparta si dáva len tie najvyššie ambície, nám sa ich v poslednom čase darí plniť a verím, že ani teraz nezostaneme bez trofeje.
Takže – pre mňa je krásne už len to, že môžem nosiť „rudý“ dres. Sparta do mňa vkladá istú dôveru a ja sa jej snažím odvďačiť na trávniku. Ak sú moje výkony prínosom, viac nepotrebujem.
Potom nečudo, že sa vás novinári najčastejšie pýtajú na prestup. Vy im však s úsmevom odpovedáte, že ste Slovák a v zahraničí už pôsobíte.
Presne tak. Nemám rád, keď ma niekto predáva, tlačí niekam preč. Stalo sa mi to trebárs po zápase v Bukurešti – jeden redaktor mi oznámil, že prestupujem. Hovorím – a to ma predávate vy alebo ako? Ja ani klub totiž nevieme o ničom. Prestupovými dohadmi sa usilujem zaoberať čo najmenej. Čo prísť má, príde, potom to môžeme rozmieňať na drobné.
Na konci ušlého leta ste napriek všetkým medializovaným špekuláciám vyhlásili, že sa koncentrujete výhradne na Spartu a postup do hlavnej fázy Ligy majstrov. Hoci na stole ležala vašimi slovami „skutočne zaujímavá ponuka“ a odchod podľa vášho agenta Juraja Vengloša „vôbec nebol ďaleko“. Môžete byť konkrétnejší?
Radšej by som nerozoberal, o aký klub šlo, no jeho názov sa pri mojom mene v novinách určite objavoval často. Rozhodne však neľutujem, že som zostal. So Spartou sme si splnili sen – kvalifikovali sa do Champions League, všetko je, ako má. Možno sa transferu ešte raz dočkám, ale nateraz som na Letnej a pred sebou mám neľahký záver sezóny. Čo bude ďalej, uvidíme až v prestupovom období.
Prezradíte aspoň, či tento tím postúpil do vyraďovacej fázy Ligy majstrov?
(Smiech) Ešte si to uchovám v tajnosti. Veď možno tam jedného dňa prestúpim, alebo to unikne von inokadiaľ.
So Spartou ste v milionárskej súťaži čelili Interu, Leverkusenu, Atléticu Madrid či Manchestru City. No najviac zo všetkých ste si predsa len želali iného súpera.
Dokonca dvoch – Real vonku a Slovan doma. Alebo aj vonku, na Tehelnom poli, to by tiež pre fanúšikov oboch táborov mohlo byť zaujímavé. A najmä pre mňa, keďže by som musel zháňať fúru lístkov – no ani jedného mi žreb nedoprial. Škoda.
Priznajte, oslavovali by ste gól do siete Slovana?
Uf, ťažko povedať. Ale asi nie. V Slovane som, nepoviem, že vyrastal, pretože som vyrastal v Lamači, no v „belasom“ som si taktiež prešiel mládežníckymi kategóriami. Štart za áčko však na konte nemám. Takže, ktovie. Ale ak by to bolo v 95. minúte, na 1:0... Možno by som mierne dvihol ruky (smiech).
V juniorke „belasých“ ste rástli osem rokov. Ale keď príde reč na váš materský klub, hrdo sa bijete do hrude, rovnako ako teraz, že ste odchovancom Lamača.
Áno, pretože v Lamači som prvý raz kopol do lopty, pôsobil som tam od piatich rokov. V jedenástich som odišiel do Slovana, popreskakoval pár kategórií a posunul sa do Talianska.
Takže kariéru raz budete končiť skôr v Lamači než v Slovane?
(Smiech) To uvidíme, kto z nich, a či vôbec, ma bude chcieť skôr.
Viete, že za takmer štyri roky ste v Sparte len deväť ráz odohrali 90 minút? S vašimi štatistikami ide priam o unikát. Pýtate sa dole sám?
Viem a, žiaľ, nepýtam. Trošku ma to „štve“, pretože v reprezentácii vždy hrám dlhšie, no v Sparte ma tréneri sťahujú zväčša o niečo skôr, ale to sú ich rozhodnutia, ktoré nemôžem ovplyvniť. Je pravda, že na nás, hráčov s ofenzívnymi povinnosťami, zvykne okolo 60. minúty doľahnúť kríza. Najmä, keď hráme doma, sme stále na lopte a každou akciou sa tlačíme dopredu. No už x-krát sa stalo, že som zápas rozhodol v posledných minútach a nadchádzajúci aj tak nedohral.
Fanúšikov nezabávate len gólmi, ale aj oslavami – šmýkate sa, vyplazujete jazyk, gestom naznačujete telefonát synovi. Priznajte, ako ste oslavovali zásah v derby proti Slavii?
Derby-góly vždy „pocítite“ aj v kabíne. Chalanom čosi prinesiete, zaplatíte drink, prípadne večeru. To je normálne, spravím to s radosťou.
Všetky typy osláv vymýšľam doma so synom. Na vyplazenom jazyku a telefóne sme sa zhodli, preto to používam nonstop. No trebárs v stredu, v pohári, som spravil výnimku – napodobnil rozhodcu, keď po preskúmaní videa uzná gól. Ako reakciu na to, že nám VAR predtým dva zásahy zrušil. No len čo som ju dokončil, napadlo mi, že aj teraz mohol niekto stáť v ofsajde. Ale našťastie nestál (smiech).
Ani prvý hetrik v kariére proti Karvinej asi nebol zadarmo.
Veru, ako hovoríte. No toto sú príjemné pokuty, ktoré vlastne túžite zaplatiť. Kiežby na ne bol dôvod každý víkend.
Podľa agenta Vengloša môžete pôsobiť v akejkoľvek lige sveta, aj v jednej z top piatich. Francesco Calzona pridáva, tvrdí, že ste už dávno mohli byť oveľa ďalej, než ste dnes. Zmení sa toto leto niečo na vašom nastavení z vlaňajška alebo stále platí, že vaše srdce ukradla Sparta?
Ťažko povedať. Sparta k srdcu neprirástla len mne, v Prahe sa cíti skvelo aj moja rodina, a vždy budem robiť všetko preto, aby sa moji najbližší mali čo najlepšie. Ale pri futbale nikdy neviete.
Človek niekedy musí hľadieť aj do budúcna. Predsa len, už nie som najmladší, a Sparta do svojich radov zakomponováva čoraz viac mladých hráčov. Uvidíme, aké plány bude mať so mnou. No ak jedného dňa budem musieť odísť, určite pôjde o jedno z najťažších lúčení, aké som zažil.
Dávida Hancka klub z Letnej vystrelil medzi najlepších i najlepšie platených hráčov holandskej Eredivisie, Martina Dúbravku do Premier League. Viete si ešte predstaviť podobný scenár? Hancko zo Sparty prestupoval za osem miliónov eur, toľko dnes, podľa Transfermarktu, stojíte vy.
Ak budem zdravý a prejavili by o mňa záujem, tak prečo nie, ale poznám svoje kvality. O rok oslávim tridsiatku, takže dnes si nejaký prestup do niektorej z top piatich líg rozhodne nenamýšľam. Sám som zvedavý, či ma Sparta ešte niekam vypáli, alebo zostanem tu.
Ovládate šesť jazykov, Anglicko, Španielsko, Taliansko, Nemecko... môžete si vyberať. Keby na to prišlo, ktorá liga vás láka najviac?
Dvakrát som skúšal taliansku a možno sa nepresadil až tak, ako som chcel, no najviac sa mi ako ofenzívnemu hráčovi páči španielska.
V ankete Futbalista roka ste sa pred dvoma rokmi nezmestili ani do top 10, teraz ste skončili tretí. Podľa reprezentačného kouča si ani sám neuvedomujete, aký ste dobrý. Alebo uvedomujete, len to nedávate najavo?
(Smiech) Rodičia ma odmalička viedli k pokore, v každom smere. Nikdy sa nepovyšovať, hrať na niekoho, kým nie ste. A ja som chlapec z Lamača, ktorý vždy rád, ako hovorieva moja babka, stál nohami pevne na zemi a pomalými krokmi sa posúval vpred. Dostať sa do najlepšej trojky v rámci Slovenska je asi mojím top individuálnym úspechom v kariére. Pretože viem, koľko tvrdej roboty sa za ním skrýva. Pekné zadosťučinenie.
Keď spomíname národný tím, čo dvojzápas so Slovinskom ukázal smerom ku kvalifikácii na majstrovstvá sveta?
Verejnosť akoby si myslela, že Slovinci budú povinná jazda. Pritom si neuvedomuje, že tak, ako sme v lete na ME podávali slušné výkony my, tak aj oni. Vypadli až s Portugalskom, na penalty! Možno nemali toľko ofenzívnej kvality, ale ako celok sa prezentovali výborne. Vravel som už pred duelom v Bratislave, že rozhodnú detaily. A jeden napokon, bohužiaľ, aj rozhodol.
Kvalifikácia bude úplne o niečom inom. Čaká nás tvrdý ostrovný futbal v podaní Severných Írov, veľmi nepríjemné Luxembursko a obrovský favorit z Nemecka. No silným súperom sme čelili aj na Eure a dokázali ich zaskočiť. Možno nám to vyhovuje – čím ťažší protivník, tým lepšie. Futbal je rok čo rok vyrovnanejší. Každý môže zdolať každého.
Vy ste už na jednom svetovom šampionáte dokráčali až do osemfinále, tak prečo to nezopakovať...
Vždy si dávam veľké ciele a prebojovať sa so Slovenskom na MS do Ameriky je môj ďalší sen. Máme pred sebou skutočne náročnú cestu. Ale pevne verím, že sa riadne pripravíme a urobíme všetko preto, aby sme uspeli.
Vychutnajte si Haraslínov hetrik do siete Karvinej:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
