Rada Európy tlačí na výučbu slovenčiny v českých školách, ministerstvo však hovorí o nezáujme rodičov aj samotných škôl.
Rada Európy vyzvala Českú republiku, aby vo verejnom školstve zaviedla výučbu slovenčiny, najmä v materských školách. Tvrdí, že medzi Slovákmi v Česku po nej existuje dopyt. Ministerstvo školstva však opakuje, že záujem zo strany škôl ani rodičov nevidí, informuje web Seznam zprávy.
Poradný výbor Rady Európy, ktorý dohliada na dodržiavanie rámcového dohovoru o ochrane národnostných menšín, vo svojom najnovšom stanovisku pripomína, že české úrady by mali osloviť zástupcov slovenskej menšiny a spolu s nimi vytipovať materské a základné školy, kde by bolo možné slovenčinu zaradiť do vyučovania.
Zároveň upozorňuje, že slovenské organizácie dlhodobo kritizujú pasivitu štátu.
Podľa výboru sa počas jeho návštev v Česku opakovane ukázalo, že Slováci žijúci v krajine majú o slovenčinu v školách záujem a výučbu vnímajú ako spôsob, ako si udržať jazyk aj identitu u detí, ktoré už vyrastajú v českom prostredí.
Zástupcovia menšiny sa sťažujú, že štát sa spolieha na spontánnu znalosť češtiny a príbuznosť jazykov namiesto toho, aby im aktívne vytváral priestor pre materinský jazyk.
České ministerstvo školstva reaguje omnoho zdržanlivejšie. Pripomína, že rámcový vzdelávací program už dnes školám umožňuje zaradiť slovenčinu ako ďalší cudzí jazyk.
Hovorkyňa rezortu Veronika Lucká Loosová uviedla, že v sledovanom období ministerstvo neevidovalo záujem o výučbu slovenčiny ani v materských, základných ani v stredných školách. Inými slovami, ak by školy chceli, legislatíva im v tom nebráni, no zatiaľ sa neprihlásili.
Príbeh slovenskej menšiny v českých školách je pritom odlišný od situácie ďalších národností. Poliaci sú jedinou menšinou, ktorá spĺňa zákonné podmienky na štátne financovanie vlastných škôl.
V niektorých obciach Moravskosliezskeho kraja je poľská komunita početná a rodičia chcú, aby ich deti navštevovali školy s poľským vyučovacím jazykom.
U Nemcov a Rakúšanov síce takéto podmienky splnené nie sú, ale ťažia z postavenia nemčiny ako významného európskeho jazyka.
Vznikla Základná škola nemecko-českého porozumenia, na ktorú nadviazalo Gymnázium Thomasa Manna, a od roku 1991 funguje aj Rakúske gymnázium v Prahe.
Tieto školy síce nie sú klasickými menšinovými školami, no časť výučby prebieha v nemčine a dlhodobo si držia záujem rodičov.
Slováci sa o podobný model pokúšali, no bez úspechu. Na prelome tisícročí fungovala v Prahe slovenská vetva na Gymnáziu Na Vítězné pláni.
Súčasný riaditeľ Jaroslav Mervínský spomínal, že už pri prvom zápise v roku 1997 prišli len štyria uchádzači. O rok neskôr sa situácia nezlepšila, a tak sa samostatná slovenská škola zlúčila s českým gymnáziom. Ani potom sa záujem výrazne nezdvihol.
Prihlásilo sa len osem slovenských žiakov a ich rodičia hneď na začiatku školského roka požiadali, aby ich deti zaradili do českých tried bez slovenčiny.
Historička a etnografka Helena Nosková, ktorá dlhodobo skúma slovenskú menšinu v českých krajinách, to komentovala slovami, že „školu bez detí jednoducho neurobíte“.
Podľa nej sa nikdy nepodarilo naplniť ani jednu triedu výlučne slovenskými žiakmi, hoci snahy boli. Jediná slovenská základná škola v Karvinej zanikla v roku 2000.
Slováci sú v Česku rozptýlení po celej krajine a vďaka podobnosti jazykov často nevidia dôvod, prečo by ich deti mali mať špeciálne vzdelávanie v slovenčine. Aj preto popri poľských či nemeckých iniciatívach prežila skôr bulharská škola než slovenská.
Napriek tomu Rada Európy pripomína, že slovenčina nie je len jazyk „ktorému všetci rozumieme“, ale v kontexte medzinárodného práva aj regionálny či menšinový jazyk.
Česká republika sa v roku 2006 prihlásila k Európskej charte regionálnych alebo menšinových jazykov a zaviazala sa podporovať aj výučbu slovenčiny.
Poradný výbor v najnovšej správe odporúča, aby štát svoje záväzky zintenzívnil a nenechával všetku starostlivosť o jazyk na rodiny a spolky.
Ten istý výbor Rady Európy kritizoval Česko za nedostatočnú právnu ochranu menšín a vyzval k úprave zákonov, informuje web iRozhlas.
Podľa správy by české orgány mali aktívnejšie bojovať proti stereotypom a predsudkom voči menšinám a zároveň reagovať na dopyt po výučbe slovenčiny v rámci všeobecného vzdelávania, keďže ho výbor explicitne zaznamenal.
Úrad vlády, ktorý v Česku koordinuje uplatňovanie dohovoru o ochrane národnostných menšín, pripomína, že krajina dostala aj pochvalu.
Týka sa napríklad fungovania Rady vlády pre národnostné menšiny či stabilného systému poľského menšinového školstva.
Úrad zároveň deklaruje, že s ministerstvom školstva aj so zástupcami slovenskej menšiny konzultuje možnosti, ako slovenčinu do hlavného vzdelávacieho prúdu aspoň čiastočne začleniť.
Predstavitelia slovenskej komunity v Česku však priznávajú, že bez záujmu rodičov sa veľa nezmení. Jaroslav Miňo z Asociácie Etnica, ktorý zastupuje Slovákov v Rade vlády pre národnostné menšiny, upozornil, že rozhodujúce je rodinné prostredie.
Povedal, že ak rodičia chcú, aby ich deti vedeli po slovensky, musia s nimi doma hovoriť slovenčinou a nenechať ju vytlačiť češtinou.
Miňo napriek tomu vidí priestor na konkrétne kroky. Za efektívne riešenie považuje zavedenie slovenčiny ako voliteľného predmetu na druhom stupni základných škôl.
V tomto veku už deti lepšie chápu gramatiku a jazykové súvislosti a predmet by im mohol ponúknuť základný prehľad o slovenskej gramatike, literatúre aj kultúre.
Podľa neho by navyše nešlo len o deti slovenských rodičov, ale aj o českých žiakov, pre ktorých by to mohol byť prirodzený most k susednej krajine.
Úrad vlády avizuje, že otázka výučby slovenčiny sa znova otvorí pri príprave akčného plánu na implementáciu Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov.
Dokument má vzniknúť v najbližšom období. Až vtedy sa ukáže, či odporúčanie Rady Európy zostane len na papieri, alebo sa slovenčina do českých škôl skutočne vráti aspoň v obmedzenej podobe.
Pozrite si aj reportáž o školských vianočných trhoch:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
