Zabaliť sa do perín, vypotiť sa a ráno byť fit. Táto rada koluje v rodinách roky, lekári však upozorňujú, že pri chrípke môže skôr uškodiť než pomôcť.
Potenie je prirodzenou súčasťou horúčky, ale nie je to liečebná metóda a rozhodne neznamená, že sa telo zbavuje vírusu, povedali pre Seznam zprávy lekári.
Chrípka sa zvykne začať náhle. Typické sú prudké bolesti hlavy a kĺbov, vysoká horúčka a suchý, dráždivý kašeľ.
Na rozdiel od bežného nachladnutia chorý často sotva dôjde do kúpeľne a bežné dávky liekov mu uľavia len na pár hodín. Pravú chrípku človek počas života dostane len niekoľkokrát, no väčšina rýchlo zabudne, aké vyčerpávajúce to bolo.
Práve pri vysokej horúčke sa často objaví rada poriadne sa zakryť a „vypotiť to“. Podľa praktických lekárok, ktoré sa dlhodobo venujú chrípkovým sezónam, je to nesprávny prístup.
Potenie neznamená, že sa vírus z tela vyplavuje. Telo sa tak len zbavuje prebytočného tepla a snaží sa ochladiť, čo sa dá oveľa bezpečnejšie dosiahnuť liekmi na zníženie teploty a primeraným oblečením.
Biochemička Michaela Bebová vysvetlila, že pri horúčke môže organizmus za deň vypotiť až niekoľko litrov tekutín. S potom odchádzajú aj minerálne látky, najmä sodík, draslík a chloridy.
Potreba tekutín pritom rastie približne o dvanásť percent s každým stupňom nad 37. Bežné dva litre denne sa pri horúčke rýchlo zmenia na tri či viac a ak sa k tomu pridá zámerné „vypotenie sa“, riziko dehydratácie prudko rastie.
Na rovnaký mýtus upozorňujú aj zahraniční lekári. Americká klinika Bass Medical Group uviedla, že snaha vypotiť horúčku či chrípku v saune alebo pod hrubými dekami nemá oporu vo vede.
Lekári neodporúčajú saunu ani prehriate miestnosti počas aktívnej horúčky. Odporúčali skôr ľahké oblečenie, vetranú izbu, dostatok tekutín a primerané dávky liekov na zníženie teploty, ak chorý pociťuje výrazné ťažkosti.
Slovenskí a českí praktici sa zhodujú, že u detí aj dospelých má zmysel znižovať horúčku, keď vystúpi nad 38 stupňov alebo keď sa chorý cíti vyslovene zle už pri nižšej teplote.
Najčastejšie sa používajú lieky s ibuprofénom alebo paracetamolom. Jednu účinnú látku by si mal pacient dať najviac štyrikrát denne, teda približne každých šesť hodín.
Ak teplota začne opäť rýchlo stúpať, je možné striedať dve rôzne látky po troch hodinách. U detí je kľúčové dávkovanie podľa hmotnosti, nie podľa veku.
Súčasťou chrípky býva aj kašeľ, pri ktorom ľudia často siahajú po viacerých sirupoch naraz. Lekári upozorňujú, že kombinovanie liekov na vykašliavanie a tlmenie kašľa v tom istom čase nedáva zmysel, pretože účinky idú proti sebe.
Najmä u malých detí sa dnes od mukolytík ustupuje. Európske odporúčania obmedzili používanie liekov na vykašliavanie do štyroch rokov, pri niektorých látkach až do šiestich rokov, keďže môžu zvyšovať tvorbu hlienu a deti ho následne prehĺtajú či zvracajú.
Ako bezpečnejšiu alternatívu detskí lekári odporúčajú zvlhčovanie vzduchu a inhaláciu. Inhalátory môže používať celá rodina a pri chrípke sú podľa odborníkov kľúčové. Zvlhčený vzduch uvoľňuje sliznice, pomáha s vykašliavaním a zmierňuje dráždenie pri nádche, nachladnutí aj zápale priedušiek.
U dospelých sa lieky na kašeľ používajú individuálne podľa toho, čo komu dlhodobo vyhovuje, no aj tu platí, že večer sú vhodnejšie prípravky na tlmenie, cez deň skôr podpora vykašliavania.
Pri chrípke neodmysliteľne patrí k liečbe aj pitný režim. Odborníci radia priebežne popíjať menšie množstvá tekutín a nespoliehať sa na pocit smädu, ktorý prichádza oneskorene.
Vhodné sú voda, čaje a prírodné minerálne vody. Internisti pripomínajú, že minerálky môžu byť prospešné aj pre pacientov s vysokým krvným tlakom, najmä ak obsahujú horčík či draslík. Pri horúčke a silnom potení tak pomáhajú doplniť stratené minerály.
Ďalším rozšíreným omylom je snaha „prehlušiť“ chorobu množstvom liekov a zároveň pokračovať v bežnom režime. Lekárnici varujú, že mnohí pacienti užívajú viac prípravkov s paracetamolom a nevedomky prekračujú bezpečnú dennú dávku.
Zároveň sa snažia chodiť do práce či športovať, hoci majú horúčku. Takýto prístup podľa lekárov chorobu zbytočne predlžuje a zvyšuje riziko komplikácií, napríklad zápalu pľúc alebo zápalu srdcového svalu.
Odborníci tiež pripomínajú, že chrípka je vírusové ochorenie a antibiotiká na ňu nezaberajú. Miesto nemajú ani „pre istotu“ pri prvých dňoch horúčky.
U väčšiny pacientov stačí domáci kľud, voľnopredajné lieky na zníženie teploty a kašľa, zvlhčovanie vzduchu a dostatok tekutín.
Lekára by mal pacient kontaktovať, ak patrí medzi rizikové skupiny, teda medzi malé deti, seniorov, tehotné ženy alebo chronicky chorých, prípadne ak sa horúčka a kašeľ po niekoľkých dňoch vôbec nezlepšujú.
Varovným signálom je aj dýchavičnosť pri minimálnej námahe, napríklad pri presune z postele na toaletu. Vtedy môže ísť o rozvíjajúci sa zápal pľúc.
Pomôcť vie meranie saturácie kyslíka pomocou domáceho oxymetra. Ak okysličenie klesne u inak zdravého človeka k hodnote okolo 90, odborníci odporúčajú volať záchrannú službu, pretože môže byť nutná hospitalizácia a podpora dýchania.
Chrípková sezóna na Slovensku zatvára školy a škôlky. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
