Dávate si lieky vždy, keď sa vám dvihne teplota? Nie každú horúčku treba hneď liečiť a zrážať

Zvýšená teplota (ilustračná snímka)
Zvýšená teplota (ilustračná snímka) Zdroj: Profimedia

Horúčka nie je len otravný sprievodný jav choroby. Je to obranný mechanizmus, ktorý sa zapína, keď telo narazí na vírus, baktériu alebo hubu.

Z lekárskeho hľadiska hovoríme o horúčke pri teplote nad 38 stupňov Celzia. V tejto chvíli telo vedome preladí svoj „termostat“ v hypotalame tak, aby sa vnútorné prostredie stalo pre zárodky menej pohostinné, píše BBC.

Vyššia teplota im sťažuje množenie, urýchľuje prácu imunitných buniek a enzýmov a koordinuje širšiu zápalovú odpoveď. Preto pri nástupe horúčky často prichádza triaška a pri jej ústupe potenie. Je to signál, že organizmus bojuje.

Horúčka je prirodzenou súčasťou zápalu. Ten zahŕňa aj bolesť, začervenanie, opuch a dočasnú stratu funkcie v postihnutej časti tela. Všetky tieto prejavy slúžia na rýchlu mobilizáciu obrany.

Prečítajte si tiež:

Rozličné príčiny horúčky

U detí je horúčka častejšia, pretože ich vnútorný termostat sa ešte len „učí“ reagovať na pyrogény. Tieto látky dávajú hypotalamu pokyn, aby posunul nastavenú teplotu vyššie.

Mikróby si na krátke epizódy horúčky prispôsobenie nevyvíjajú. Z dlhodobého pohľadu by im to uškodilo, lebo by sa stali menej úspešnými pri infikovaní normálne chladnejších hostiteľov.

Dôležité je rozlíšiť horúčku, ktorá je regulovaná a slúži telu, od hypertermie, keď teplota stúpa neregulovane mimo kontroly.

Ak sa telo s hrozbou vysporiada, horúčka zvyčajne v krátkom čase ustúpi. Práve krátkodobosť je jej výhodou. Väčšina našich orgánových systémov potrebuje návrat k hodnotám blízkym 37 stupňom, inak klesá ich výkon.

Priveľmi vysoká a dlhodobá teplota môže byť riziková. Nad 40 stupňov už hrozia poruchy centrálneho nervového systému a u malých detí febrilné kŕče. Pri pretrvávajúcej vysokej teplote rastie riziko dehydratácie aj závažných diagnóz, ako je meningitída, zápal pľúc alebo sepsa.

Jedna z novších štúdií na zvieratách upozornila, že nadmerné teplo môže poškodzovať DNA a hoci ide o model na myšiach, pre ľudí je to dôležitý varovný signál.

Prečítajte si tiež:

Kedy zrážať dvihnutú teplotu?

Otázka, či horúčku vždy liečiť, nemá jednoduchú odpoveď. Moderný výskum aj klinická prax upozorňujú, že bezhlavé potláčanie horúčky môže v niektorých situáciách narušiť prirodzenú obranu.

Pri miernych hodnotách a znesiteľných symptómoch má význam dať telu priestor, typicky jeden až dva dni, aby obrannú reakciu dotiahlo.

Ak ide o vírusové prechladnutie či chrípku, oddych, tekutiny a šetrná symptomatická liečba často stačia. Iné je to pri podozrení na bakteriálnu infekciu, pri ťažkom stave alebo u ohrozených skupín, kde rozhoduje lekár.

Cieľom je odstrániť vyvolávateľa ochorenia, aby telo nemuselo neustále vyrábať pyrogény a držať teplotu hore.

Praktickí lekári v Spojenom kráľovstve pre The Guardian pripomenuli, že pri bežných zimných vírusoch pomáha pokojový režim, hydratácia a podľa potreby paracetamol alebo ibuprofén na zmiernenie bolesti a zníženie teploty.

Upozorňujú aj na varovné signály, kedy už treba vyhľadať lekára. Ak sa napríklad po prvých dvoch až troch dňoch príznakov opäť objaví výrazný nárast teploty a pridá sa dýchavičnosť či bolesť na hrudi, môže to znamenať pneumóniu a nejde len o chrípku.

Prečítajte si tiež:

Riziká podľa veku pacienta

Rovnako platí, že dlhodobo pretrvávajúca vysoká teplota alebo zhoršujúci sa stav si vyžadujú odborné vyšetrenie.

Pri deťoch platí ešte väčšia opatrnosť. Febrilné kŕče zvyčajne prebehnú bez trvalých následkov, no prvá epizóda si vždy zaslúži lekárske zhodnotenie.

Ak dieťa pôsobí apaticky, je zle hydratované, prípadne má na koži nevyblednuteľnú vyrážku, nečakajte.

U dospelých a seniorov sú rizikové pridružené choroby, oslabená imunita a teploty nad 40 stupňov. V takých prípadoch nemožno siahnuť len po voľnopredajných liekoch. Treba hľadať príčinu.

Horúčka je účelová a v mnohých situáciách užitočná. Pomáha telu vyhnať votrelcov a koriguje správanie tak, aby sme šetrili silu na liečenie.

Nie je to však licencia ignorovať ťažkosti. Ak sú príznaky mierne, doprajte si odpočinok, pite a sledujte stav. Ak teplota prudko rastie, drží sa vysoko, ak sa objaví dýchavičnosť, výrazná bolesť alebo podozrenie na bakteriálnu príčinu, treba vyhľadať lekára a cielene liečiť zdroj problému.

Horúčke detí sme sa venovali aj v Teleráne. Pozrite si záznam rozhovoru s odborníčkou:

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Zdravie

Dôležité udalosti