Po tisícoch rokov stability prechádza Ženevské jazero v priebehu jediného desaťročia obdobím obrovských a nezvratných zmien. Kopýtka patria medzi najdeštruktívnejšie invazívne druhy na planéte.
Podobne ako cholesterol, ktorý upcháva tepny, trvalo len pár rokov, kým sa sladkovodné lastúrniky infiltrovali do 5 km dlhého potrubia pod Švajčiarskym federálnym technologickým inštitútom v Lausanne (EPFL). Kým si kompetentní uvedomili, čo sa deje, bolo už príliš neskoro, píše portál denníka The Guardian.
Výkon niektorých výmenníkov tepla klesol o tretinu, pretože boli upchané rozdrvenými lastúrami.
Invázny mäkkýš prenikol do potrubí, ktoré čerpá studenú vodu z hĺbky 75 metrov v Ženevskom jazere na chladenie budov.
Škody však presiahli rámec chladenia učební. Datacentrá univerzity musia byť chladené a dlhodobé experimenty nemôžu tolerovať kolísanie teploty.
Dreissena bugensis je druh invázneho lastúrnika, známeho ako Kopýtko hrboľaté. Pripevňuje sa k povrchom pomocou byssalových vlákien a vytvárajú kolónie, vďaka čomu na povrchoch objektov tvoria hrubé vrstvy. Tie potom upchávajú potrubia vo vodárňach, elektrárňach a priemysle.
Pitná voda v Ženeve a Lausanne je potenciálne ohrozená, pretože čerpacie a filtračné systémy sa nachádzajú v zóne šíriacich sa lastúrnikov. Letisko, ktoré používa rovnaký systém chladenia vodou ako univerzita, bolo tiež zasiahnuté.
Jediným spôsobom, ako Švajčiarsky federálny technologický inštitút (EPFL) a Univerzita v Lausanne môžu chrániť svoje potrubia, je vybudovanie nového uzavretého chladiaceho systému. Ide o boj s časom. Výstavba sa začne v roku 2027 a mala by trvať päť rokov.
Kopýtka patria medzi najdeštruktívnejšie invazívne druhy na planéte. Rozmnožujú sa neuveriteľnou rýchlosťou: jedna samica Dreissena bugensis produkuje až milión vajíčok. Niektoré z nich prežívajú až 30 rokov v najhlbších častiach jazier. Môžu sa rozmnožovať po celý rok a klásť vajíčka aj pri teplotách okolo 5 °C.
Švajčiarski vedci boli šokovaní, keď v roku 2022 zistili rozsah invázie. Invázne lastúrniky pritom boli v Ženevskom jazere objavené len pred šiestimi rokmi.
Základ potravinového reťazca, ktorý živí celý tento ekosystém, sa úplne zmenil: slimáky, krevety a pôvodné mušle, už nikde nenájdete.
„Pre toto jazero je už príliš neskoro,“ hovorí Ibelings. „Je to tam ako lúka plná kopýtok. Každé miesto je obsadené. Namiesto piesku vidíte kopýtka.“
V Ženevskom jazere dosiahli mäkkýše rekordnú hĺbku 250 metrov – v úplnej tme, kde takmer nie je kyslík a kde okrem mikróbov nežije takmer žiadny život. Ich schopnosť prežiť tam, kde iné druhy nedokážu, znamená, že v alpských jazerách sa nekontrolovateľne rozmnožujú.
A landscape in a distant galaxy? No, quagga mussels 70 meters below the surface of Lake Geneva, in eternal darkness! And what looks like a starry sky is plankton glowing in the light of the lamps. A picture of beguiling beauty, so close and yet so alien. pic.twitter.com/iQ4IuXWfvN
— Michel Roggo (@michelroggo) June 3, 2025
Tento druh pôvodne pochádza z povodia rieky Dneper na Ukrajine, ale vďaka lodnej doprave sa rozšíril po celej Európe a Severnej Amerike.
Dreissena bugensis je v súčasnosti jedným z najväčších inváznych problémov v sladkovodných ekosystémoch Európy, ktorý si vyžaduje neustále monitorovanie a opatrenia. Od roku 2014 sa kopýtkovité lastúrniky (lat. Dreissenidae) začali šíriť aj v slovenskom úseku Dunaja.
V roku 1989 napadli Veľké jazerá v USA a teraz sú tam dominantnou formou života, ktorá tvorí viac ako 99 % celej biomasy bezstavovcov v niektorých jazerách.
V USA spôsobili kolaps populácie rýb v tejto oblasti a zákonodarcovia varujú, že na riešenie tohto problému bude potrebných najmenej 500 miliónov dolárov.
V roku 2022 výskumníci zistili, že 98,9 % vzoriek živočíchov v jazere tvorili kopýtka, a v prieskume z roku 2024 zachytili výlučne tieto lastúrniky – nič iné.
Znižujú hladinu planktónu, menia potravné reťazce, zvyšuje kyslosť vody a ohrozujú tak pôvodné druhy.
Každé kopýtko dokáže prefiltrovať až dva litre vody denne a živí sa predovšetkým fytoplanktónom, ktorý tvorí základ potravinového reťazca v jazere. Filtračná činnosť lastúrnikov tiež vedie k priezračnejšej vode, čo znamená, že svetlo preniká hlbšie. Podobne ako klimatické zmeny, aj toto môže viesť k otepľovaniu hlbších vrstiev vody, čo má za následok zvýšenie výskytu toxických siníc.
Keď sa kopýtka raz dostanú do jazera, nemožno s tým nič robiť, okrem toho, že sa zabráni ich kolonizácii iných jazier čistením lodí a rybárskeho vybavenia.
Po tisícoch rokov stability prechádza Ženevské jazero v priebehu jediného desaťročia obdobím obrovských a nezvratných zmien. V amerických jazerách nie sú po 30 rokoch kolonizácie žiadne známky poklesu populácie Dreissena bugensis .
Celosvetovo sú invázne druhy, ako sú tieto, jedným z piatich hlavných faktorov úbytku biodiverzity. Ekologické dôsledky v švajčiarskych jazerách sa prejavia v najbližších rokoch.
V priloženom videu si môžete pozrieť archívnu reportáž o inváznom komárovi japonskom:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
