Keď človek pri námahe zahromží, okolie to často berie ako nevychovanosť. Nový výskum však naznačuje, že nadávanie môže v správnej chvíli zlepšiť fyzický výkon a zvyšuje sústredenie a sebavedomie.
Štúdia zverejnená v odbornom časopise American Psychologist zistila, že ľudia zvládli náročnú silovú úlohu lepšie, keď počas nej opakovane nadávajú, píše Euronews.
Účastníci zároveň častejšie opisovali, že sa cítili istejší, viac ponorení do aktivity a menej ich rozptyľovali iné myšlienky.
Vedúci autor Richard Stephens z britskej Keele University v súvislosti s výsledkami uviedol, že v mnohých situáciách sa ľudia vedome alebo nevedome brzdia a nejdú „na doraz“.
Nadávka podľa neho môže poslúžiť ako ľahko dostupný spôsob, ako sa lepšie naladiť, byť odvážnejší a menej sa kontrolovať.
Výskumníci tento stav označili ako dočasné uvoľnenie zábran, keď človek skôr koná spontánne než prehnane opatrne.
Výskum pozostával z dvoch experimentov so 192 účastníkmi. Dostali jednoduchú inštrukciu. Počas klikov o stoličku mali každé dve sekundy opakovať buď nadávku podľa vlastného výberu, alebo neutrálne slovo.
Následne odpovedali na otázky o tom, ako sa počas úlohy cítili, napríklad či boli sústredení, sebavedomí alebo či ich aktivita rozptyľovala.
Skupina, ktorá nadávala, dokázala udržať polohu výrazne dlhšie než tí, ktorí opakovali neutrálne slovo.
Autori tým nadviazali na staršie zistenia, že nadávanie sa spája s lepším výkonom, no tentoraz sa snažili priblížiť dôvod. Tvrdia, že tabuizované slová môžu pomôcť „zhodiť“ spoločenskú kontrolu a dovoliť si zatlačiť viac, čo sa môže prejaviť aj príjemným stavom psychologického plynulého ponorenia do činnosti.
Stephens poznamenal, že práve to môže vysvetľovať, prečo je nadávanie v bežnom živote také rozšírené a prečo po ňom ľudia siahnu vo chvíľach námahy.
Podľa denníka The Washington Post výskumy o nadávaní nehovoria len o posilňovni. Už staršie experimenty ukázali, že ľudia vydržia dlhšie aj pri bolestivých podnetoch, napríklad keď držia ruku v ľadovej vode.
Vedci pri niektorých testoch nenašli jasné fyziologické vysvetlenie typu výrazne vyššieho tepu, a preto sa čoraz viac skloňuje práve psychologický mechanizmus uvoľnenia zábran.
Výskumníci teraz skúmajú aj to, či záleží na prostredí, intenzite slova alebo na tom, ako často človek bežne nadáva.
Pozrite si reportáž s ďalšími radami pre cvičenie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
