Nový výskum ukazuje, že aj krátky spánok počas dňa pomáha mozgu „resetovať sa“ a pripraviť sa na učenie a nové informácie.
Výskumníci z Nemecka a Švajčiarska zistili, že aj krátky popoludňajší spánok môže výrazne podporiť schopnosť mozgu učiť sa a zapamätať si nové informácie. Štúdia, publikovaná v časopise NeuroImage, prináša dôkazy, že mozog dokáže počas dňa „upratať“ preťažené spojenia medzi nervovými bunkami a pripraviť sa na ďalšie učenie – podobne ako sa predtým verilo, že sa deje len počas nočného spánku.
„Aj krátky spánok zvyšuje schopnosť mozgu prijímať a ukladať nové informácie. Je to veľmi užitočné počas náročných dní, keď sa snažíte naučiť veľa nového alebo si niečo zapamätať,“ vysvetlil vedúci štúdie Profesor Christoph Nissen.
Počas dňa mozog neustále spracováva nové podnety, skúsenosti a informácie. Synapsy – spojenia medzi nervovými bunkami – sa pri tom posilňujú. To síce pomáha učiť sa, ale pri nadmernom zaťažení sa mozog „preplní“ a schopnosť učenia sa znižuje, uvádza web Knowridge.
Spánok pomáha túto záťaž zmierniť – zoslabuje prebytočné synaptické spojenia bez toho, aby zmazal dôležité spomienky. Tento „reset“ vytvára priestor pre nové učenie. Výskum ukázal, že na tento efekt netreba celú noc spánku – postačí aj krátky popoludňajší odpočinok.
„Krátky spánok môže zlepšiť jasnosť myslenia a sústredenie. To je užitočné najmä v profesiách alebo činnostiach vyžadujúcich vysokú mentálnu alebo fyzickú výkonnosť, napríklad v hudbe, športe či bezpečnostnej práci,“ dodal profesor Kai Spiegelhalder.
Krátky popoludňajší spánok tak môže byť efektívnym spôsobom, ako si „dobíjať baterky“ počas náročného dňa. Štúdia teda potvrdzuje, že popoludňajší spánok nie je len luxusom či „lenivou prestávkou“ – je to účinný spôsob, ako udržať mozog svieži, sústredený a pripravený na učenie.
Nie je dobré spať s otvorenými ústami. Pozrite sa, prečo:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
