Prečo sa k nim stále vraciame, aj keď vieme, že nám škodia?
Ľudí lákajú ich vábivé obaly, silné chute a rýchly pocit uspokojenia. Podľa amerických vedcov však mnohé priemyselne spracované potraviny nepôsobia na náš mozog len ako bežné jedlo.
Ich účinok má mať znepokojivo blízko k mechanizmom závislosti, ktoré poznáme pri tabaku či alkohole. Odborníci preto čoraz hlasnejšie hovoria o potrebe prísnejšej regulácie.
Výskumníci z Harvardovej, Michiganskej a Dukeovej univerzity upozorňujú na tzv. ultraspracované potraviny. Patria medzi ne sladené nápoje, sladkosti, pochutiny či hotové jedlá. Podľa nich nejde o náhodu, že po nich siahneme opakovane, píše Krone.
Tieto výrobky sú cielene zostavené z kombinácie cukru, tuku a soli tak, aby v mozgu vyvolali rýchly a silný pocit odmeny. Vedci tvrdia, že ide o podobnú stratégiu, akú desaťročia využívali tabakové firmy.
Podstata problému podľa vedcov nespočíva len v samotných ingredienciách, ale v celkovom spôsobe výroby a cielenej optimalizácii týchto potravín pre maximálny efekt odmeny.
Psychologička Ashley Gearhardt z Michiganskej univerzity prirovnáva skúsenosti ľudí k závislosti od tabaku. „Hovoria: ‚Cítim sa na tom závislý, túžim po tom – kedysi to boli cigarety, teraz je to kola a šišky. Viem, že mi to škodí, chcem prestať, ale nemôžem,‘“ uviedla.
Štúdie podľa výskumníkov ukazujú, že mozog ľudí konzumujúcich veľké množstvo ultraspracovaných potravín vykazuje podobné zmeny ako pri užívaní alkoholu či kokaínu.
Vedci preto navrhujú opatrenia podobné tým, ktoré sa uplatňujú pri tabaku, a to obmedzenie reklamy, jasnejšie označovanie výrobkov a väčšiu zodpovednosť potravinárskeho priemyslu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
