Mier môže vydržať len krátko. Uniknuté tajné plány rátajú s tým, že Rusko ho poruší – a presne opisujú, čo sa má stať potom.
Hoci sa koniec vojny zdá byť ešte ďaleko, Ukrajina aj jej spojenci sa už na toto obdobie pripravujú. Keďže náš východný sused zažil už dva ruské útoky – v rokoch 2014 a 2022 –, ruským sľubom neverí a pripravuje sa aj na možnosť ďalšieho útoku v budúcnosti.
Ak by Rusko opäť zaútočilo, pomôcť majú bezpečnostné záruky, vyplýva z tajného plánu, ktorý má zahŕňať koordinovanú vojenskú odpoveď Ukrajiny, Európy aj Spojených štátov.
Denníku The Financial Times to prezradili viaceré zdroje oboznámené s touto záležitosťou.
Návrh plánu sa mal viackrát diskutovať v decembri a januári medzi Ukrajincami, Európanmi a Američanmi.
Podľa plánu by na ruské porušenie mieru reagovali do 24 hodín – najskôr diplomatickým varovaním a následne akciou ukrajinskej armády, ktorá by mala zastaviť ruské kroky.
Ak by nepriateľské akcie pokračovali aj potom, pristúpilo by sa k využitiu takzvanej koalície ochotných, ktorú tvoria viaceré krajiny Európskej únie, Veľká Británia, Turecko a Island.
Ak by ani to nepomohlo a kroky Ruska by prerástli do širšieho útoku, do 72 hodín od prvých nepriateľských aktov by sa aktivovala vojenská odpoveď koalície ochotných so zapojením Spojených štátov.
O tomto pláne mal rokovať aj prezident Volodymyr Zelenskyj s americkým prezidentom Donaldom Trumpom počas návštevy ukrajinského lídra vo Washingtone.
Veľká Británia a Francúzsko sa zaviazali nasadiť na Ukrajinu vojakov, zbrane a zároveň krajinu ďalej vojensky podporovať. Tieto garancie majú byť súčasťou 20-bodového plánu na ukončenie vojny.
Európske vojská z koalície ochotných by mali poskytnúť „odstrašujúce prostriedky“ na mori, vo vzduchu aj na zemi.
Spojené štáty tiež navrhli, že poskytnú prostriedky na monitorovanie dodržiavania mieru. V minulosti totiž Rusko viackrát porušilo prímeria dohodnuté v rámci Minskej dohody.
Trump opísal bezpečnostné záruky pre Ukrajinu v štýle NATO, ktoré by zahŕňali kolektívnu obranu v prípade ďalšieho ruského útoku. Podľa medializovaných informácií by mali platiť 15 rokov, pričom Ukrajina sa snaží vyjednať ich platnosť na 50 rokov.
Podľa niektorých zdrojov však Biely dom požaduje za bezpečnostné záruky, aby sa Ukrajina stiahla z Donbasu, čo je požiadavka Ruska. Kyjev v súčasnosti ovláda približne 30 % Donbasu, pričom ide o dobre opevnené územia, ktoré by Rusi dobývali ešte roky a za cenu veľmi vysokých strát.
Kyjev sa preto tejto požiadavke bráni. Biely dom v minulosti poprel, že by Ukrajinu touto podmienkou vydieral.
Rusko dlhodobo odmieta nasadenie európskych vojakov v rámci dohľadu nad mierom. Naopak opakovane žiada návrat NATO k hraniciam z roku 1997, keď ešte neboli členmi Aliancie Slovensko, Česko, Poľsko ani ďalšie postkomunistické krajiny strednej a východnej Európy.
Ďalšie kolo mierových rokovaní medzi Ukrajinou, Ruskom a Spojenými štátmi sa má v Spojených arabských emirátoch uskutočniť v stredu a vo štvrtok 4. a 5. februára. Pôvodne sa malo konať už uplynulú nedeľu.
Rusko medzitým pokračuje v útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru, ktoré v chladnom počasí zanechávajú ľudí bez tepla a elektriny.
„Prebiehajú už priame rozhovory, a to je dôležitý pokrok. Ruské útoky, ako tie počas minulej noci, však nenaznačujú vážny záujem o mier,“ okomentoval situáciu generálny tajomník NATO Mark Rutte.
Slováci pomáhajú Ukrajine po ruských útokoch na energetickú štruktúru. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
