Osemdesiatdvaročný Španiel Juan López García prekonáva svetové rekordy v ultramaratóne a udivuje vedcov po celej Európe. Hoci s behom začal až po odchode do dôchodku, jeho výkony a fyzická kondícia sú porovnateľné s výrazne mladšími športovcami.
Osemdesiatdvaročný dôchodca Juan López García zo Španielska je držiteľom svetového rekordu v ultramaratóne. Nielen jeho vek, ale aj výkony zaujali vedcov, ktorí ho považujú za možný kľúč k dlhovekosti a skúmajú, ako môžeme zostať zdraví aj počas starnutia.
Španiel pritom väčšinu svojho života nebehal a ani veľmi necvičil. Všetko sa zmenilo, keď sa ako 66-ročný pokúsil zabehnúť svoj prvý kilometer. Jeho začiatky s behaním prišli krátko po tom, ako opustil prácu automechanika a odišiel do dôchodku, uvádza denník The Washington Post.
Začiatky však neboli ľahké – García mal problém zabehnúť aj jeden kilometer. Dnes je držiteľom svetového rekordu vo vekovej kategórii 80 až 84 rokov v ultramaratóne na 50 kilometrov. Ďalší úspech prišiel v roku 2024, keď vyhral majstrovstvá sveta v maratóne vo svojej vekovej kategórii s časom 3:39:10, čím vytvoril aj európsky rekord.
Tieto výkony zaujali skupinu európskych vedcov, ktorí sa rozhodli dôchodcu skúmať a testovať v laboratórnom prostredí. Ich výskum vyšiel v časopise Frontiers in Physiology, pričom výsledky označili za „inšpirujúce“.
Namerané hodnoty ukazujú, že muž má fyzickú zdatnosť porovnateľnú s ľuďmi vo veku 20 až 30 rokov a jeho svaly navyše nezvyčajne dobre absorbujú a využívajú kyslík. Zaujímavé pritom je, že jeho biológia, biomechanika aj tréningový režim sa javia ako pomerne bežné.
Podľa vedcov jeho príbeh a najmä výkon pomáhajú prehodnotiť to, čo je vo vyššom veku možné, a či je niekedy naozaj neskoro zabehnúť prvý kilometer. Vo výskume sa zamerali na otázku, či staroba nevyhnutne musí priniesť prudký pokles svalovej hmoty, rýchlosti, sily a funkčných schopností.
Nie je preto prekvapením, že skúmali viacerých športovcov vo veku 70 až 90 rokov vrátane Garcíu. Títo muži a ženy nielenže oveľa zriedkavejšie trpeli chorobami než ich rovesníci, ale ich kondícia bola na úrovni podstatne mladších ľudí. U niektorých sa dokonca postupom času zlepšovala.
Výskumníci sa pýtali, čo týchto jedincov odlišuje – či je príčinou ich úspechu genetika, dobré zdravie alebo len obyčajné šťastie.
García začal pretekať postupne. Najskôr v sedemdesiatke na 800-metrových behoch, neskôr sa pustil do dlhších vzdialeností, až napokon do ultramaratónov. Čím bol starší, tým paradoxne behal rýchlejšie a dlhšie.
„To nie je zvyčajné,“ povedal vedec Julian Alcazar z univerzity Castilla-La Mancha v Španielsku, ktorý je spoluautorom štúdie.
Laboratórne testy ukázali, že bežec má vysoké VO₂ max – metriku vyjadrujúcu množstvo kyslíka, ktoré telo dokáže prijať a dopraviť do svalov. Čím je hodnota vyššia, tým lepšia je vytrvalosť. Senior túto hodnotu výrazne zvýšil až po tom, čo začal pravidelne športovať.
Čo sa týka laktátového prahu, ktorý ovplyvňuje výdrž a rýchlosť, ten má García dobrý, no približne na úrovni šesťdesiatnikov. Stále sa tak má kam posúvať.
Sám senior pritom nikdy nepredpokladal, že sa dostane na dnešnú úroveň. Podľa vlastných slov chcel len robiť niečo pre svoje zdravie.
Keď sa nepripravuje na súťaž, behá týždenne približne 64 kilometrov, pred pretekmi však objem zvyšuje takmer na dvojnásobok. Súčasťou jeho tréningov sú aj intervalové tréningy zahŕňajúce rôzne typy behu vrátane šprintov. Okrem toho niekoľkokrát do týždňa cvičí s vlastnou váhou.
Pokiaľ ide o stravu, nedrží žiadnu špeciálnu diétu a stravuje sa klasickou stredomorskou kuchyňou.
Vedci sa pýtali, či môžu tento úspech zopakovať aj ostatní ľudia. Dospeli k záveru, že nielenže môžu, ale že by sa touto cestou mali vydať.
Podľa výskumníkov mal García šťastie, že sa dôchodku dožil v dobrom zdraví, čo je pravdepodobne výsledkom kombinácie genetiky a životného štýlu.
„Nie je to tak dávno, čo sa pre starších ľudí nepovažovalo za možné alebo pozitívne, aby veľa cvičili,“ povedal Alcazar. Španielsky dôchodca však dokazuje opak.
„Nielenže je to možné, ale malo by sa to odporúčať.“
Vedci sa zhodujú, že nikdy nie je neskoro začať s pohybom.
„Začnite rýchlou chôdzou a potom možno prejdite k behu, ktorý je veľmi prospešný,“ dodal Alcazar.
Skitouring si získava obľúbenosť. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
