Dobrá ústna hygiena sa nespája len s menším počtom kazov. Odborníci tvrdia, že pravidelné čistenie zubov a kontroly u zubára sa v štúdiách spájali s nižším rizikom desiatok vážnych ochorení vrátane demencie.
Čistenie zubov môže mať väčší význam, než sa bežne pripisuje každodennej rutine v kúpeľni, píše Euronews.
Odborníci, ktorí vystúpili na výročnej konferencii American Association for the Advancement of Science v Arizone, upozornili, že udržiavanie zdravých zubov a ďasien sa v novších výskumoch spájalo s nižším rizikom viac než 50 systémových ochorení. Medzi nimi sa objavila aj demencia či reumatoidná artritída.
Podľa parodontológa Alpdogana Kantarciho z University of Minnesota sa rozdiely ukazovali najmä u ľudí s miernymi až stredne závažnými ochoreniami.
Tí, ktorí si pravidelne čistili zuby, chodili na preventívne prehliadky a absolvovali aj hĺbkové čistenia, mali v meraniach lepšie kognitívne výsledky než ľudia, ktorí starostlivosť o chrup zanedbávali. Kantarci pritom zdôrazňoval, že ide o súvislosti, nie o dôkaz priamej príčiny.
Za jeden z kľúčových problémov označil parodontitídu – agresívnu formu ochorenia ďasien. Keď sa baktérie z ústnej dutiny dostanú do krvného obehu, môžu vyvolať dlhodobý zápal. Ten podľa odborníkov môže rozhýbať imunitnú reakciu, ktorá následne poškodzuje kĺby.
Zároveň sa opisuje mechanizmus, pri ktorom zápalové procesy urýchľujú tvorbu nánosov v mozgu, čím sa zhoršuje prenos signálov medzi nervovými bunkami a rastie riziko úpadku kognície. Aj tu však platí, že výskum zatiaľ neukázal, že ochorenie ďasien priamo spôsobuje demenciu alebo artritídu.
V Európe sa podľa citovaných dát rozdiely v starostlivosti o zuby výrazne líšia. Štúdia z roku 2022 označila za najviac „zubne uvedomelú“ krajinu Nórsko, kým na chvoste skončilo Srbsko spolu s Lotyšskom a Poľskom.
Pri pravidelných návštevách zubára vyšli najlepšie Holandsko a najslabšie výsledky mali Portugalsko, Írsko a Spojené kráľovstvo.
V pozadí sú najmä sociálne a ekonomické dôvody, ktoré ľuďom sťažujú prístup k ošetreniu. Spomínali sa vysoké ceny, dlhé čakacie lehoty aj vzdialenosť. Najviac sa to dotýka seniorov, ktorí hlásili nenaplnené zubné potreby častejšie než mladšie vekové skupiny.
Príkladom problémov mal byť podľa odborníkov aj britský trh, kde sa do hry pridáva strava a životný štýl. Kantarci poukazoval na vplyv vysoko priemyselne spracovaných potravín, častej konzumácie cukru a mäkkej stravy, ale aj obezity a nedostatku pohybu.
Aj keď má Západ lepší prístup k zubnej starostlivosti, kombinácia týchto faktorov môže zuby a ďasná z dlhodobého pohľadu oslabovať.
Najnovší britský Adult Oral Health Survey podľa citovaných údajov uviedol, že zubný kaz malo 41 percent obyvateľov, kým v roku 2009 to bolo 28 percent.
Takmer polovica opýtaných zároveň povedala, že stav ich zubov výrazne zasahoval do každodenného života.
Odborníci z konferencie odporúčali, aby ľudia nevynechávali večerné čistenie zubov a aby si zuby čistili aj po sladkých jedlách.
Kantarci spomenul aj elektrickú kefku a čistenie jazyka, keďže aj na ňom sa môže hromadiť veľa baktérií. Podľa neho je kľúčové zvýšiť povedomie, že ústne zdravie nepatrí len do zubárskej ambulancie, ale súvisí s celkovým zdravím.
ScienceAlert pripomenul, že výskumníci v staršej práci našli v mozgoch zosnulých pacientov s Alzheimerovou chorobou stopy baktérie Porphyromonas gingivalis, ktorá sa spája s chronickou parodontitídou.
Opísali aj pokusy na myšiach, pri ktorých sa po infekcii v ústach objavili známky šírenia do mozgu a zmeny spájané s Alzheimerovou chorobou.
Pozrite si aj rozhovor z Telerána o zubnom kaze a povlaku:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
