Zistenia o mechanizme mozgu v súvislosti s problémom prvej noci by mohli viesť k novým spôsobom liečby nespavosti a úzkostných porúch.
Prehadzujete sa, máte divoké sny, prebúdzate sa pri každom malom hluku a na druhý deň sa cítite unavený. Nedostatok spánku počas prvej noci v novom prostredí je niečo, s čím sa zrejme stretol každý.
„Problém prvej noci“ (First-night effect) je jav, kedy sa v novom prostredí spí horšie, pretože mozog zostáva ostražitejší. Zatiaľ čo ľavá hemisféra spí, pravá zostáva v bdelom režime, aby monitorovala neznáme prostredie. Tento evolučný pozostatok vedie k plytšiemu spánku a dlhšiemu zaspávaniu, pričom adaptácia zvyčajne prichádza až počas ďalších nocí.
Keď sa zvieratá ocitnú v novom prostredí, zvyčajne zostávajú bdelé a ostražité – ide o adaptívnu reakciu, ktorá pravdepodobne zvyšuje ich šance na prežitie.
Ako však mozog spája zážitok z novosti s týmto zvýšeným stavom bdelosti, zostávalo záhadou. Vedci teraz presne opísali, aké mechanizmy sa skrývajú za problémom prvej noci.
Autori štúdie, uverejnenej v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences, pracovali s myšami a objavili skupinu neurónov, ktoré sa aktivujú, keď zviera vstúpi do nového prostredia.
Tieto neuróny uvoľňujú molekulu nazývanú neurotenzín, ktorá je zodpovedná za udržanie bdelosti. Práve táto molekula chráni myši a ostatné cicavce pred potenciálnymi nebezpečenstvami v neznámom prostredí prostredníctvom „povrchného spánku“.
Fyziologicky sa to prejavuje napríklad tým, že jedno oko zostáva mierne otvorené, kým sa nepresvedčí, že okolité prostredie je bezpečné.
„Selektívnou aktiváciou alebo potlačením tejto dráhy sme ukázali, že je potrebná na udržanie ostražitosti v neznámych prostrediach. Tieto zistenia odhaľujú základný mechanizmus mozgu, ktorý prekladá neistotu prostredia do adaptívnych stavov ostražitosti,“ uvádzajú autori štúdie.
Po deaktivácii skupiny neurónov uvoľňujúcich neurotenzín myši rýchlo zaspali aj v novom prostredí.
Zistenia o mechanizme mozgu v súvislosti s problémom prvej noci by mohli viesť k novým spôsobom liečby nespavosti a úzkostných porúch. Tie isté mechanizmy spojené s neurotenzínom totiž súvisia aj s radom ďalších duševných porúch, vrátane depresie a posttraumatickej stresovej poruchy.
Zvuky, ktoré pomáhajú upokojiť mozog. O pomôckach pre kvalitnejší spánok sme sa rozprávali s neuropsychológom Robertom Krausem:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
