Zdravý a výkonný mozog nevzniká neustálym tlakom na seba ani snahou mať všetko pod kontrolou. Odborník upozorňuje, že niektoré bežné návyky môžu našu myseľ zbytočne vyčerpávať.
Zdravie mozgu podľa odborníkov nestojí na neustálom tlaku na výkon ani na snahe optimalizovať každú minútu dňa. Práve naopak – dôležitejšie sú malé, opakované zmeny v prístupe, ktoré pomáhajú lepšie sa sústrediť, zvládať stres a predchádzať vyhoreniu.
Neurovedec Alex Korb, ktorý má za sebou viac ako 20 rokov praxe, opisuje konkrétne návyky, ktorým sa vedome vyhýba. Podľa neho totiž práve tieto „nenápadné“ rozhodnutia dokážu výrazne ovplyvniť fungovanie mozgu aj celkovú psychickú pohodu, uvádza web CNBC.
Jednou z najčastejších chýb je podľa Korba ignorovanie úzkosti. Mnohí výkonní ľudia ju vnímajú ako slabosť, no on ju prirovnáva k dymovému alarmu – ide o signál z emocionálneho centra mozgu, ktorý upozorňuje, že na niečom záleží. Namiesto potláčania sa preto snaží zastaviť a pomenovať, čo konkrétny pocit znamená. Pomáha mu to rozlíšiť, kedy je potrebné konať a kedy sa naopak upokojiť.
Podobne odmieta stavať výkon na sebakritike. Hoci tlak môže krátkodobo zvýšiť sústredenie, z dlhodobého hľadiska vedie k vyčerpaniu. Pri negatívnom vnútornom dialógu preto vedome presmeruje pozornosť – namiesto neželaných výsledkov sa sústredí na tie, ktoré chce dosiahnuť. Tento jednoduchý posun mu pomáha udržať si motiváciu aj nadhľad.
Moderné technológie síce umožňujú sledovať spánok do detailov, no Korb sa im zámerne vyhýba. Neustále analyzovanie údajov, ktoré človek nevie priamo ovplyvniť, podľa neho zvyšuje stres.
Ak sa ráno zobudí unavený, nesnaží sa to kompenzovať extrémami. Drží sa svojej rutiny a sústredí sa na základné návyky – ranné svetlo, pravidelný čas zaspávania, pohyb či pokojný večer, ktoré prirodzene podporujú kvalitný spánok.
Preskakovanie medzi úlohami síce môže navodzovať pocit efektivity, no ide len o krátkodobý efekt. Neustále prepínanie totiž zaťažuje prefrontálnu kôru, ktorá je zodpovedná za rozhodovanie a riešenie problémov.
Keď potrebuje pracovať sústredene, rozdelí si úlohy do menších časových blokov a venuje sa vždy len jednej veci. Práve to mu umožňuje pracovať efektívnejšie a bez zbytočného mentálneho vyčerpania.
Korb priznáva, že v minulosti si svoju hodnotu spájal výlučne s výkonom. Z krátkodobého hľadiska to síce prinášalo motiváciu, no dlhodobo viedlo k zvýšenému stresu a vyčerpaniu. Dnes si vedome pripomína, že robí maximum, a nespolieha sa len na výsledky. Práve oddelenie vlastnej hodnoty od produktivity mu podľa jeho slov prinieslo väčší pocit spokojnosti aj stability.
Aj prehnaná snaha „myslieť pozitívne“ môže byť podľa neho kontraproduktívna. Mnohí ľudia sa snažia negatívne pocity ignorovať, čím si paradoxne ešte viac škodia.
Účinnejšie je emócie priznať a pomenovať. Tento jednoduchý krok dokáže znížiť napätie a pomáha mozgu lepšie sa sústrediť, namiesto toho, aby energiu míňal na ich potláčanie.
Podobný pohľad zastáva aj neurológ Majid Fotuhi z Johns Hopkins University, ktorý zdôrazňuje význam každodenných návykov – najmä pohybu, kvalitného spánku, vyváženej stravy a mentálneho tréningu, uvádza web GQ.
Obaja odborníci sa zhodujú v jednom: zdravie mozgu nie je výsledkom extrémneho výkonu ani neustáleho tlaku na seba. Oveľa viac ho ovplyvňuje stabilita, jednoduché rutiny a schopnosť pracovať s vlastnou mysľou.
Pozrite si archívnu reportáž o tom, ako udržať mozog v kondícii:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
