Vedci priniesli prekvapivé zistenie. Vysoký krvný tlak nemusí vzniknúť len v srdci či obličkách, ale môže ho riadiť aj mozog.
Nové vedecké zistenia menia pohľad na vysoký krvný tlak. Vedci upozorňujú, že problém nemusí vzniknúť len v srdci či obličkách, ale aj v mozgu.
Vyvíja sa nenápadne a dlhé roky bez príznakov. Napriek liečbe ho však až 40 % pacientov nedokáže dostať pod kontrolu. Výskumníci preto začali skúmať inú príčinu.
Zamerali sa na oblasť mozgu nazývanú pFL, ktorá riadi dýchanie. Práve tá môže spúšťať procesy vedúce k zvyšovaniu tlaku. Pri experimentoch na zvieratách vedci zistili, že nadmerná aktivita tejto oblasti spôsobuje zúženie ciev a zvýšenie krvného tlaku, píše TVN24.
Objav naznačuje, že tlak môže súvisieť aj s dýchaním či stresovou reakciou organizmu. Nervový systém, ktorý riadi reakciu „bojuj alebo uteč“, môže byť pri hypertenzii neustále aktivovaný.
Zaujímavé je aj prepojenie so spánkovým apnoe. Pri nedostatku kyslíka sa totiž aktivujú rovnaké mechanizmy, ktoré môžu tlak ešte zhoršiť.
Vedci zistili, že po „vypnutí“ tejto mozgovej oblasti sa tlak u zvierat normalizoval. Preniesť tento prístup na ľudí však zatiaľ nie je jednoduché.
Alternatívou by mohlo byť ovplyvnenie tzv. karotických teliesok v krku, ktoré sledujú zloženie krvi. Ich regulácia by mohla nepriamo znížiť aktivitu mozgu spojenú s hypertenziou.
Odborníci zdôrazňujú, že lieky nie sú jediným riešením. Pomôcť môže aj redukcia hmotnosti, zdravá strava, pravidelný pohyb či zvládanie stresu.
Hypertenzia zostáva vážnym problémom, ktorý môže viesť k infarktu či mozgovej príhode. Nové poznatky však naznačujú, že cesta k účinnej liečbe môže viesť práve cez mozog.
Téme vysokého krvného tlaku sme sa venovali aj v minulosti. Viac v reportáži nižšie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
