Blíži sa smutné výročie Černobyľu, ktoré pripomína jednu z najväčších jadrových katastrof v dejinách ľudstva. Stále žijú poslední svedkovia, ktorí si nesú následky dodnes a ich príbehy stále bolia.
Blíži sa smutné výročie – výročie najväčšej jadrovej katastrofy v moderných dejinách. Oblasť Černobyľa je dodnes prakticky neobývateľná a na svete žije už len zopár pamätníkov tejto tragédie. Jedným z nich je dnes už 76-ročný dôchodca Petro Hurin.
Petro Hurin bol jedným z takzvaných likvidátorov jadrovej havárie na 4. bloku Černobyľskej elektrárne. Pracoval pre spoločnosť, ktorá dodávala bagre a stavebné stroje na likvidáciu následkov havárie. Dnes jeho hruď zdobí medaila za statočnosť.
„Bola to naozaj náročná práca. Mal som dvojkubíkový bager. Keď sme ho nakladali, bager sa prevrátil. Vozidlá, ktoré prichádzali, boli osvetlené. Bager bol tiež osvetlený, pretože ešte predtým, ako som ho použil, nahromadil toľko žiarenia, že sám svietil,“ uvádza Hurin.
Do zóny sa dostal v júni 1986 – teda necelé dva mesiace po katastrofe. Zo štyridsiatich jeho kolegov, ktorí tam boli, dnes žije len päť.
„Prví zasahujúci pri černobyľskej katastrofe sú dnes roztrúsení po rôznych regiónoch a potichu umierajú. Zostalo ich len málo. Poviem vám – ani jeden černobyľský likvidátor nie je v dobrom zdravotnom stave. Hovorí sa tomu smrť tisícnásobnou ranou,“ vysvetľuje Hurin.
Dvadsiaty šiesty apríl spred štyridsiatich rokov zmenil históriu Ukrajiny, ale aj celej Európy a Sovietskeho zväzu. Vyústil aj do jeho rozpadu a pádu Michaila Gorbačovova. Jadrová katastrofa však priniesla aj veľa obetí na životoch – nielen priamo v elektrárni a jej okolí, ale aj v celej Európe.
„Uvedomil som si, že nech je môj príspevok akokoľvek malý, robím svoju časť pre to, aby som pomohol skrotiť túto atómovú beštiu a dostať ju pod kontrolu. Žiarenie je predsa neviditeľný nepriateľ, ktorý ničí všetko živé,“ dodal likvidátor.
Tridsaťjeden pracovníkov elektrárne a hasičov zomrelo bezprostredne po nehode, väčšinou na akútnu chorobu z ožiarenia. Tisíce ďalších odvtedy podľahli chorobám súvisiacim s ožiarením, ako je rakovina, hoci celkový počet obetí a dlhodobé zdravotné následky zostávajú predmetom diskusie.
Vyľudnená oblasť Černobyľa sa však pomaly spamätáva a dnes už lesy v oblasti opäť ožívajú. Sú plné koní Przewalského, jeleňov či vlkov.
„Územie, ktoré bolo až do havárie pomerne husto využívané, najmä na poľnohospodárstvo, sa po zásahu človeka mení a teraz sa akoby vracia do pôvodného stavu, teda pred akýmkoľvek zásahom človeka,“ vysvetľuje výskumník Denys Vyšnevskyj.
Transformácia celej oblasti je viditeľná na každom kroku – stromy prerážajú opustené budovy, cesty sa strácajú v lese a ošúchané sovietske nápisy stoja vedľa naklonených drevených krížov na zarastených cintorínoch. Stále však nie je možné oblasť dlhodobo obývať pre vysokú úroveň radiácie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
