Šupky z ovocia a zeleniny často končia v koši, hoci ukrývajú živiny aj chuť. To, čo považujeme za odpad, sa dá v kuchyni využiť prekvapivo jednoducho.
Banán zjeme za pár minút a jeho šupku bez váhania vyhodíme. V praxi tak pri každom kuse ovocia končí v odpade asi tretina jeho hmotnosti. Podobne je to aj pri pomarančoch, kivi či granátových jablkách.
Práve ich šupky však nie sú len jedlým zvyškom, ale často aj zdrojom vlákniny a ďalších prospešných látok, píše BBC.
V čase, keď sa vo svete každoročne stratí alebo vyhodí približne tretina potravín, sa preto čoraz viac hovorí o tom, že časť toho, čo považujeme za odpad, sa dá normálne zjesť.
Vo svete sa ročne vyhodí asi 1,3 miliardy ton potravín. Potravinový odpad sa zároveň podieľa na približne ôsmich percentách globálnych emisií skleníkových plynov.
Keď organický odpad končí na skládkach, uvoľňuje sa z neho aj metán, ktorý má v krátkodobom horizonte výrazne silnejší otepľovací účinok než oxid uhličitý. Aj preto rastie tlak na lepšie využitie potravín vrátane častí, ktoré bežne končia v koši.
Jedným z najvýraznejších príkladov sú citrusy. Pri pomaranči tvorí šupka asi pätinu plodu a v roku 2018 jej vzniklo na svete 15,1 milióna ton. Dá sa však využiť. Ľudia ju vedia spracovať na marmeládu, kandizovanú kôru aj na šťavu a sladký sirup.
Podobný princíp sa dá využiť aj pri ananáse. Po odkrojení tvrdej šupky a stredu plodu vzniká veľké množstvo zvyškov, ktoré väčšina domácností vyhodí.
Dá sa však pretvoriť do tepache, tradičného mexického fermentovaného nápoja. Na jeho prípravu stačí voda, cukor a ananásové šupky so stredom.
Nápoj po krátkej fermentácii získa osviežujúcu chuť a zároveň obsahuje probiotiká. Treba však rátať s tým, že pri kvasení vzniká aj malé množstvo alkoholu.
V zázvorovej šupke sa nachádzajú bioaktívne látky so známymi antioxidačnými či antimikrobiálnymi účinkami. Namiesto vyhadzovania sa dá nechať na koreni aj pri bežnom varení, pridať do polievky alebo z nej pripraviť vývar. Po usušení a rozmixovaní sa môže použiť aj ako prášok do čaju či pečenia.
Ďalším príkladom je maslová tekvica. Hoci recepty často radia šupku ošúpať a semienka vyhodiť, obe časti sú jedlé. Pripraviť sa dajú v teplovzdušnej fritéze s olivovým olejom, soľou a koreninami, z čoho vzniknú chrumkavé domáce lupienky. Semienka aj šupky môžu navyše poslúžiť aj ako posyp na polievku.
Nečakané využitie môže mať aj cibuľová šupka. Dá sa použiť ako prírodné farbivo na textílie. Cibuľové šupky obsahujú flavonoidy s antioxidačnými a protizápalovými vlastnosťami, ale aj triesloviny, ktoré sa dajú využiť pri farbení bavlny či ľanu.
The Guardian navyše pripomenul, že z kuchynských zvyškov možno pripraviť aj aromatizovaný olej. Na to môžu ľudia využiť napríklad citrusovú kôru, cesnakové a cibuľové šupky, chilli semienka či bylinky.
Takto ochutený olej sa dá použiť na pečivo, šaláty aj marinády. Čerstvé oleje však nie sú vhodné na dlhé skladovanie a mali by sa spotrebovať do jedného až dvoch dní, prípadne zamraziť.
Ovocie je najlepšie jesť celé. Pozrite si reportáž o nezdravých džúsových detoxoch:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
