Moskva je okrem iného pripravená umožniť Ukrajine vstúpiť do EÚ.
Vojna na Ukrajine traumatizuje celý svet už takmer päť týždňov. Aj samotné Rusko priznalo, že sa táto invázia nevyvíja úplne ideálne. O to prekvapujúcejšie preto navonok vyznievajú vyjadrenia agresora o tom, že už upustilo od požiadavky „denacifikácie“ a demilitarizácie Ukrajiny.
Rusko je tiež podľa The Financial Times pripravené umožniť Ukrajine vstúpiť do EÚ, ak z toho nebude vyplývať členstvo Kyjeva vo vojenskom bloku. Údajne sa rokuje o tom, že Ukrajina by sa vzdala úsilia o vstup do NATO výmenou za bezpečnostné záruky.
Aby toho nebolo málo, britská vojenská spravodajská služba v stredu (30. 3.) oznámila, že ruské jednotky na Ukrajine utrpeli ťažké straty a museli sa stiahnuť späť do Ruska a na územie Bieloruska, aby doplnili zásoby a preskupili sa.
Moskva medzitým vyhlásila, že sa bude zameriavať na oblasť Luhanska a Donecka a že výrazne obmedzí svoje vojenské operácie pri Kyjeve a Černihive. Ukrajinská armáda sa však domnieva, že údajné sťahovanie ruských vojakov z týchto oblastí je len úskok a že v daných oblastiach v skutočnosti dochádza len k rotácii niektorých jednotiek.
„Informácia o kolónach v Bielorusku je vierohodná. Ruské vojsko je stále rozmiestnené severne od Kyjeva vo veľkých počtoch. Myslím si však, že v tomto prípade ide o tzv. informačnú alebo aj PR operáciu, ktorá sa snaží zamaskovať jednak reálne kroky, ale aj reálne ciele,“ povedal pre tvnoviny.sk Jan Šír z Katedry ruských a východoeurópskych štúdií na Fakulte sociálnych vied pražskej Karlovej univerzity.
Oznámenie o odchode je podľa neho čiastočne aj výsledkom toho, že útok na Kyjev zlyhal. „Asi to bude potrebné navonok nejako zdôvodniť tak, že Rusko na prvý pohľad zastavuje operáciu. To so sebou nesie možnosť jednak zamaskovať reputačné straty a tiež oslabuje medzinárodný tlak z hľadiska nabaľovania sankcií na Rusko, ktoré môže hovoriť svetu: ‚Pozrite sa, my tu už neeskalujeme napätie, neohrozujeme Kyjev atď.“ Podľa neho by sme sa však mali sústrediť na jedinú vec. „Dôležité sú kroky, ktoré robia a nie slová, ktoré hovoria. Reči môžu byť na to, aby nás nimi zmiatli.“
S týmto názorom súhlasí aj Josef Kraus z Fakulty sociálnych štúdií Masarykovej univerzity v Brne. „V tejto chvíli by som bol veľmi opatrný Rusku čokoľvek veriť, nakoľko v prípade celej tejto špeciálnej operácie nehrajú otvorenú hru. Preto ruský partner nie je dôveryhodný v tom, že skutočne robí to, čo hovorí,“ doplnil.
Niektorí analytici toho sťahovanie z oblasti Kyjeva na územie Bieloruska považujú za dymovú clonu. „Po tých ohromných logistických problémoch ide v podstate o vynútenú vec, ktorej cieľom je doplniť zásoby a preskupiť vojakov,“ spresnil Kraus.
Vyjadrenia Rusov o zameraní sa na Donbas a Luhansk má podľa neho aj racionálne príčiny. „Nejde o rozhodnutie, ktoré by znamenalo zmenu cieľov, ale je skôr vynútené doterajšími okolnosťami. Trúfli si zrejme na príliš veľké sústo. Na východe Ukrajiny možno budú očakávať väčšiu pravdepodobnosť nejakého prelomu alebo faktických vojenských a strategických víťazstiev, ktorým sa im nedostáva kdekoľvek inde,“ uviedol.
Okrem týchto dvoch regiónov si však Rusi budú chcieť podľa Krausa pre seba urvať aj pobrežie Azovského mora. „To je nutné pre pripojenie týchto oblastí s Krymom. Viem si predstaviť, že toto budú priority ruských síl, ktoré sa po doterajšom priebehu invázie naozaj mohli zmeniť a pokúsia sa získať aspoň toto,“ nazdáva sa Kraus.
Ako však na záver priznal, je to jeden z variantov, avšak neprijateľný pre Ukrajinu. „Viem si predstaviť, že Ukrajinci budú ochotní pristúpiť k určitým teritoriálnym ústupkom, najmä v týchto dvoch spomenutých regiónoch, avšak v prípade odstrihnutia krajiny od Azovského mora zrejme budú neoblomní.“
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
