Politológ Marušiak: Časť ukrajinských oligarchov má z vojny dobrý biznis

ilustračné foto Zdroj: TASR

Ukrajinu z politického hľadiska stabilizácia ešte nečaká, viaceré úlohy štátnych inštitúcií prevzali niektorí oligarchovia, ktorí si z vojny urobili výnosný biznis, tvrdí politológ Juraj Marušiak.

Podľa prieskumu, ktorý v predvečer výročia Majdanu realizoval televízny kanál 112 Ukrajina, väčšina z opýtaných nepovažuje ciele Euromajdanu za splnené.

Podľa Juraja Marušiaka však netreba zabúdať na to, že Majdan bol predovšetkým protestným hnutím, preto jeho ciele boli formulované veľmi všeobecne. "Je jasné, že za daných okolností ciele Euromajdanu nebolo možné splniť, napokon nazdáva sa to značná časť ukrajinskej spoločnosti. Vplyv oligarchov sa skonsolidoval; aj v dôsledku kolapsu štátnych inštitúcií oligarchovia, napríklad gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Ihor Kolomojskyj, fakticky prevzali viaceré úlohy štátnych inštitúcií. Z krátkodobého hľadiska to zabránilo eskalácii konfliktu na východe Ukrajiny s výnimkou Doneckej a Luhanskej oblasti. Z dlhodobého hľadiska je to, samozrejme, veľké riziko nielen pre budúcnosť ukrajinskej demokracie, ale aj štátnosti," vysvetlil politológ.

Oligarchovia sa podľa jeho slov stali priamymi sponzormi jednotiek Národnej gardy a iných ozbrojených štruktúr bojujúcich proti separatistom a predpokladaným "dobrovoľníkom" z Ruskej federácie v Donbase. "Samozrejme, aj takéto polovojenské štruktúry predstavujú v konečnom dôsledku nebezpečenstvo pre ukrajinskú štátnosť. Na druhej strane si sotva možno predstaviť aspoň súčasnú minimálnu obranyschopnosť Ukrajiny bez týchto síl," povedal Marušiak.

Je však evidentné, ako zdôraznil, že vojna sa stala pre časť oligarchov aj výnosným biznisom. Prípad Ukrajiny by mal byť podľa neho varovaním pre malé štáty strednej a východnej Európy, "ako môže oligarchizácia štátu a jeho doslova ovládnutie súkromným biznisom viesť až k likvidácii jeho obranyschopnosti".

Čo sa týka úspechov Majdanu, podarilo sa obmedziť separatistické tendencie len na región Donbasu a Krymu, "ktorý bol otvorene okupovaný Ruskom", konštatoval politológ. Okrem toho sa podľa jeho slov podarilo dosiahnuť podpísanie asociačnej dohody, i keď na druhej strane sa Ruskej federácii podarilo oddialiť platnosť jej ustanovení o hlbokej a komplexnej zóne voľného obchodu - jej najdôležitejších častí.

Na druhej strane, poznamenal Marušiak, Majdan a neskoršia ruská intervencia spôsobili, že na stranu ukrajinskej štátnosti a prozápadného smerovania krajiny sa pridávali aj obyvatelia donedávna prevažne proruských regiónov južnej a východnej Ukrajiny.
"Napokon, úspechom Majdanu je, samozrejme, aj to, že sa po úteku prezidenta Viktora Janukovyča podarilo skonsolidovať štátne orgány a uskutočniť slobodné prezidentské voľby a parlamentné voľby, po ktorých nie je možné spochybňovať legalitu vlády v Kyjeve," uviedol Marušiak.

Na otázku, či nespokojnosť ľudí so súčasnou situáciu môže viesť k ďalšiemu "Majdanu", reagoval takto: "K fáze radikalizácie a k nástupu niečoho, čo pripomína jakobínov počas francúzskej revolúcie na konci 18. storočia, prichádza v krátkom čase po každej revolúcii. Prakticky žiadna revolúcia sa nevyhla radikalizácii ľudí, ktorí sa nazdávali, že zmeny postupujú pomaly a sú rozčarovaní kompromismi, ktoré uzavreli lídri revolúcie s časťou establishmentu predchádzajúceho režimu. Nespokojnosť sa týka aj korupcie."

V prípade súčasných lídrov Ukrajiny - premiéra Arsenija Jaceňuka a prezidenta Petra Porošenka, ktorí sa socializovali v období vlády Leonida Kučmu a po tzv. oranžovej revolúcii - ide podľa Marušiaka o druhú, resp. dokonca až tretiu generáciu "post-oranžovej" garnitúry, keďže lídri oranžovej revolúcie ako Viktor Juščenko a Julija Tymošenková sú už mimo rozhodovacích pozícií.

Majdan podľa Juraja Marušiaka síce zmenil politickú mapu Ukrajiny, na druhej strane však krajina v súčasnosti prežíva najťažšie obdobie existencie svojej štátnosti, keďže na východe čelí občianskej vojne a zároveň čelí hlbokej ekonomickej kríze, ale aj kríze dôvery vo vlastné politické elity. Ukrajinská kríza podľa Marušiaka odhalila v širšom chápaní aj slabosť "Západu, ktorý nemá jasnú predstavu o budúcnosti svojich vzťahov s Ukrajinou ani o tom, ako reálne Ukrajine pomôcť".