Spojené štáty predložili spojencom návrh mieru z dielne Trumpovej administratívy. Plán ráta s ústupkami Rusku aj s obmedzeniami pre Ukrajinu.
Spojené štáty v posledných dňoch rokovali o mieri na Ukrajine so svojimi spojencami v Európe. Práve tam mala americká delegácia predložiť návrhy mieru z dielne Trumpovej administratívy.
K detailom návrhu sa dostali novinári agentúry Bloomberg. Ak sú tieto informácie pravdivé, Rusko by bolo odmenené za svoju agresiu na Ukrajine.
Údajný návrh počíta so zmrazením vojny na súčasných frontových líniách. Rusi by si ponechali územia, ktoré v súčasnosti kontrolujú – Záporožskú, Doneckú, Luhanskú a Chersonskú oblasť, plus Krym. Rusko pritom ani jednu z týchto oblastí nekontroluje celú, výnimkou je len nelegálne anektovaný Krym.
Okrem toho by Kyjev musel zabudnúť na svoje ambície vstúpiť do Severoatlantickej aliancie (NATO). Návrh ponúka ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi aj ďalšie ústupky – zmiernenie sankcií.
Američania však plán ešte len predložia Kyjevu a nemá ísť o definitívny plán. Európske krajiny zároveň neuznajú okupované územia ako ruské.
Európania zároveň zdôrazňujú, že Ukrajina musí dostať bezpečnostné záruky, aby bolo toto riešenie trvalé. To, ako by mali tieto záruky vyzerať, návrh mieru nespresňuje. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio však pripomenul, že požiadavky Ukrajiny na bezpečnostné záruky sú legitímne.
„Každý suverénny národ na Zemi má právo brániť sa. Ukrajina bude mať právo brániť sa a uzavrieť akékoľvek dohody, ktoré bude chcieť uzavrieť na bilaterálnom základe s rôznymi krajinami,“ povedal.
Problematickým bodom môže byť aj zmiernenie sankcií – tu by bolo potrebné, aby súhlasili všetky členské krajiny Európskej únie, vrátane verných spojencov Kyjeva ako Poľsko či Pobaltské štáty.
Návrh tiež neuvádza, ako by prinútil ruského prezidenta Vladimira Putina prijať dohodu. Ten neustále opakuje, že na vyriešenie konfliktu je potrebné odstrániť jeho príčinu. Za tú považuje vládu v Kyjeve, ktorú bez dôkazov označuje za fašistickú – napriek tomu, že bola legitímne zvolená, čo sa o samotnom Putinovi povedať nedá.
K príčinám vojny často pridáva aj rozširovanie Severoatlantickej aliancie (NATO) smerom na východ. V decembri 2021, tesne pred útokom na Ukrajinu, dokonca požadoval návrat k hraniciam spred roku 1997 – teda pred vstupom Slovenska, Česka, Poľska či Pobaltských štátov do NATO.
Putin tiež požaduje zastavenie vojenskej pomoci Ukrajine a demilitarizáciu nášho východného suseda.
Podľa expertov Putin nemyslí mierové rokovania vážne a Trumpovu administratívu len naťahuje. Takýto scenár pripustil aj samotný Trump.
Americký šéf diplomacie Marco Rubio navyše vyhlásil, že Spojené štáty dávajú mierovým rokovaniam posledné dni. Ak sa nedosiahne pokrok, USA z nich vystúpia.
Naopak, americký viceprezident J. D. Vance počas návštevy Ríma uviedol, že ostáva „mierne optimistický“.
„Chcem (taliansku) premiérku (Georgiu Meloniovú) informovať o niektorých rokovaniach medzi Ruskom, Ukrajinou a tiež o niektorých udalostiach, ktoré sa odohrali za posledných 24 hodín,“ spresnil Vance.
„Nebudem predbiehať, no cítim optimizmus ohľadom toho, že sa nám, dúfajme, podarí ukončiť vojnu – túto veľmi brutálnu vojnu,“ skonštatoval viceprezident.
Európski predstavitelia si rozhovor s Marcom Rubiom a špeciálnym vyslancom Steveom Witkoffom pochvaľujú a označujú ho za konštruktívny a pozitívny.
Naopak, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj neskrýva kritiku voči Witkoffovi, ktorý podľa neho šíri ruské naratívy. Witkoff sa viackrát pozitívne vyjadril na adresu Putina a opakovane preberal rétoriku ruskej propagandy.
Trump sa hnevá na Putina, viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
