India a Pakistan sa minulý týždeň ocitli na hrane totálnej vojny. Expert Zdeněk Kříž varuje, že prímerie je krehké. Aké je riziko, že konflikt prerastie do jadrovej vojny?
„Zastavili sme jadrový konflikt. Myslím si, že to mohla byť jedna zlá jadrová vojna, zomrieť mohli milióny ľudí. Takže som na to veľmi hrdý,“ chvastal sa americký prezident Donald Trump reportérom v utorok v Bielom dome.
Nehovoril však o Rusku a Ukrajine, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať, ale o Pakistane a Indii.
Tieto dve jadrové veľmoci sa minulý týždeň ocitli na prahu totálnej vojny — išlo o najnebezpečnejšiu eskaláciu za posledné roky.
Od minulej stredy si vzájomne útočili na vojenskú infraštruktúru; India tvrdila, že cielila aj na teroristické ciele, no v skutočnosti došlo aj k civilným obetiam a zraneniam.
Súčasťou eskalácie bola aj najväčšia letecká bitka v nedávnej histórii regiónu, do ktorej sa zapojilo vyše 120 lietadiel. Použité boli aj drony a riadené strely.
V sobotu obe krajiny uzavreli prímerie, ktoré údajne sprostredkovala administratíva Donalda Trumpa. Napriek tomu pretrvávajú obavy, že krehký mier nevydrží a útoky sa môžu obnoviť.
„Stále pretrváva úzkosť z toho, čo sa stane, keď príde noc,“ povedal pre CNN obyvateľ Kašmíru Amir Čaudharí. Od pondelkovej noci je v pohraničných oblastiach pokoj, otázne však je, dokedy.
Bezpečnostný analytik Zdeněk Kříž z Masarykovej univerzity potvrdzuje obavy.
„Šanca, že prímerie vydrží, je minimálna. Porušené už bolo,“ pripomína pre TVNOVINY.sk. Obe strany sa aj cez víkend navzájom obviňovali z jeho porušenia.
Vlády v Islamabade aj v Naí Dillí naďalej používajú nacionalistickú rétoriku.
„Naše operácie boli iba pozastavené. V nasledujúcich dňoch budeme pozorne sledovať každý krok Pakistanu,“ vyhlásil indický premiér Naréndra Módí.
Zároveň dodal, že ak dôjde k ďalšiemu teroristickému útoku, India je pripravená zničiť „teroristickú infraštruktúru“ — a to aj napriek „jadrovému vydieraniu“ zo strany Pakistanu.
Obe krajiny disponujú jadrovými zbraňami, čo vyvoláva obavy, že konflikt by mohol prerásť do jadrovej vojny.
„Riziko jadrovej vojny je podľa môjho súdu nízke, ale nie nulové,“ vysvetľuje Kříž.
Väčšina štátov, ktoré vlastnia jadrové zbrane, si uvedomuje, že takúto vojnu možno len ťažko vyhrať. Jej následky by boli katastrofálne — milióny mŕtvych a zranených, klimatické zmeny a možnosť tzv. jadrovej zimy.
Obe krajiny spolu vlastnia vyše 300 jadrových hlavíc.
„India disponuje približne 160 jadrovými hlavicami a širokou škálou nosičov, vrátane balistických rakiet Agni I–V (dosah 700–5 000 km), striel BrahMos a námornej triády s ponorkami triedy Arihant,“ vysvetľuje Kříž.
Dopĺňa, že India pracuje na vývoji medzikontinentálnej balistickej rakety (ICBM) a disponuje schopnosťou druhého úderu, čo zvyšuje jej schopnosť odstrašenia.
India má tzv. jadrovú triádu — schopnosť odpaľovať jadrové zbrane zo vzduchu, zeme i mora. Jej hlavným motivátorom pri vývoji zbraní bola hrozba z Číny.
Pakistan od roku 2011 vlastní takzvané taktické jadrové zbrane, ktoré by bol schopný použiť priamo na bojisku bez toho, aby spôsobil rozsiahle škody ako pri použití napríklad rakety Šahín.
Tieto zbrane však môžu byť práve tie najzradnejšie. Islamabad už v minulosti uviedol, že by ich mohol použiť v prípade konfliktu s Indiou. Islamabad ich môže nasadiť v snahe zastaviť silnejšiu indickú armádu, čo mu umožňuje aj otvorená jadrová doktrína.
„Obe krajiny uplatňujú odlišné doktríny – India deklaruje politiku ,žiadne prvé použitie (jadrových zbraní)‛, Pakistan nie,“ vysvetľuje analytik Zdeněk Kříž.
Použitie taktických jadrových zbraní by mohlo viesť k tomu, že Naí Dillí odpovie vlastným jadrovým úderom.
Vedci v časopise Scientific American varujú, že takáto vojna by mala globálne následky. Dym z požiarov v mestách a priemyselných oblastiach by stúpal do stratosféry, kde by zotrval.
„Dym by blokoval slnečné žiarenie, čím by sa na zemskom povrchu vytvorila studená, tmavá a suchá atmosféra. Tá by na päť a viac rokov ochromila poľnohospodárstvo na celom svete. Výsledkom by bol globálny hladomor,“ varujú vedci.
V dôsledku hladomoru by mohli vzniknúť ďalšie konflikty – tentokrát o základné suroviny a potraviny.
Rozbuškou súčasného napätia bol teroristický útok, ktorý sa odohral 22. apríla v Džammú v Kašmíre a vyžiadal si životy 26 turistov. Tragédia rozdúchala staré vášne.
Útočníci najprv oddelili mužov a chlapcov od žien, následne zisťovali ich náboženské vyznanie. Tí, ktorí sa neprihlásili k islamu, boli popravení streľbou.
Vyšetrovatelia zadržali tri podozrivé osoby, z ktorých dve mali pakistanské občianstvo.
K zodpovednosti za útok sa prihlásilo zoskupenie s názvom Front odporu, ktoré je odnožou islamskej teroristickej organizácie Laškar-e-Tojba (LeT), známej aj ako „Čistá armáda“.
Pakistan, krajina, ktorá v minulosti poskytla útočisko viacerým teroristom vrátane lídra al-Káidy Usámu bin Ládina, je opakovane podozrievaný z napojenia na islamistický terorizmus. Tieto podozrenia sa týkajú aj Frontu odporu, ktorý má podľa všetkého zázemie priamo na pakistanskom území.
Samotný Islamabad účasť na útoku popiera, no viacerí odborníci prepojenie nevylučujú.
„Mohlo to tak byť, ale k tejto verzii nemám žiadne dôkazy,“ uvádza Kříž.
Oblasť Kašmíru je dlhodobým zdrojom napätia medzi Indiou a Pakistanom a už viedla k dvom vojenským konfliktom medzi týmito susedmi.
Po rozdelení Britskej Indie v roku 1947 mali jednotlivé kniežatstvá možnosť rozhodnúť sa, či sa pripoja k Indii alebo Pakistanu. Kašmír, kde žila prevažne moslimská populácia, bol v tom čase pod vládou hinduistického panovníka Hariho Singha, ktorý sa rozhodol pripojiť územie k Indii.
Tento krok však narazil na silný odpor moslimského obyvateľstva, ktoré rozpútalo povstanie s cieľom pripojenia Kašmíru k Pakistanu.
Kašmír sa tak stal hlavnou príčinou dvoch z troch vojenských konfrontácií medzi Indiou a Pakistanom. Hoci si dnes obe krajiny sporné územie fakticky rozdelili, každá z nich si stále nárokuje jeho celé územie.
Páchatelia nedávneho útoku tvrdia, že ich čin bol reakciou na zrušenie autonómie tej časti Kašmíru, ktorá je pod indickou správou. Tvrdia, že tento krok viedol k prílevu hinduistického obyvateľstva z iných častí Indie, čo spôsobilo demografické zmeny a vyvolalo odpor pôvodného obyvateľstva.
India a Pakistan sa dohodli na okamžitom prímery, viac sa dočítate v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
